Коntúry štátneho prevratu na Slovensku – Ako zachrániť kresťanstvo?
Aká je podstata našej identity? Fico to už naznačil v interview, kde odmietal prijímanie Slovenskom migrantov na základe toho, že „sme krajina, ktorá má predsa nejaké tradície…“ Tieto tradície sú – či chceme, alebo nie –kresťanské. Na Slovensku a v okolitých krajinách nepomerne väčšiu škodu „tradičnému kresťanskému povedomiu“ spôsobili nie oficiálne šaškárne cirkevníkov či politikov, ale Slovano-árijské védy.
Tento fenomén je zložitý, členitý, mnohoúrovňový a – žiaľbohu – jezuitsky zákerný. Ak chceme zachrániť „tradičné kresťanstvo“ – a upozorňujeme, že alternatívou sú len LGBT a islam – diskusii o našich bezprostredných a hodnoverných historických a náboženských koreňoch sa nijako nevyhneme. Ak sa v dohľadnej dobe nezaháji skutočne všeobsiahla a štátnymi orgánmi, médiami všemožne podporovaná spoločenská diskusia s účasťou všetkých zainteresovaných aj zaangažovaných vedcov, výskumníkov-amatérov aj členov rodnovereckých organizácií, kde by sa na základe rozumnej diskusie a spoločenského konsenzu dospelo k nekonfliktnému a súčasným vedeckým poznatkom adekvátnemu zneniu oficiálnej histórie… potom nám nezostáva nič iné, len bezmocne sa prizerať agónií tradičného kresťanstva a jeho zámene na nové kulty. To znamená – prizerať sa tomu, ako z ľudí vyprchá vôľa stáť si za svojou kolektívnou identitou v prostredí, ktoré bude takéto prejavy kolektívnej identity nevyhnutne trestať.
Tak, ako nové kulty striedajú staré náboženské presvedčenia, ktoré v priebehu desiatok a stoviek rokov formovali dejiny a charakter našich predkov, tak aj nové národy čoskoro vystriedajú staré. Dnešná migračná kríza je dokonalou ilustráciou toho, čo konkrétne mal Obama na mysli, keď ešte na začiatku svojho prezidentovania počas pobytu v Káhire ohlásil predzvesť – ako sa predpokladá – arabskej jari, keď hovoril – „Vidím svet, v ktorom sa zrodia nové komunity a nové národy…“ Na pozadí údajov A. Fursova, ktorý sa odvoláva na zdroj z nemeckej vlády, mala údajne A. Merkelová vysloviť niečo v tom zmysle, že do r. 2050 bude Európa dobre spravovateľná, keďže bude väčšinovo pozostávať z „nových Európanov“… T.j. zrejme takých bezmyšlienkovitých rasovo premiešaných hoviad, akých z nás chce spraviť Brusel. Srdečná náklonnosť dnešných zadávateľov módnych trendov v „politickom mysliteľstve“ (resp. tom, čo z neho zostalo – pozn. aut.) ná Západe voči Nicholasovi Coudenhove-Kalergimu, autorovi „Pan-Európy“, je pochopiteľná na pozadí toho, čo tento kozmopolita písal a ako si predstavoval budúcnosť Európy… V skratke – budúci obyvatelia Európy mali podľa neho tvoriť zmiešanú negroidnú rasu s Židmi v čele.
Slovano-árijské védy rozhodne nie sú vhodným inštrumentárom pre boj s týmto novým NWO. Najmä a predovšetkým preto, lebo sami sú od svojho začiatku vyloženeprotikresťanské. Niekedy sa mi zdá, akoby sa autori „Véd“ pretekali s pisateľmi protikomunistických a protistalinských litánií ohľadne toho, kto napočíta, vyfantazíruje a beletristicky spracuje viac miliónov obetí – buď „stalinskej tyranie“, alebo „pokresťančenia ohňom a mečom“. Teraz hovorím nezávisle na akýchkoľvek subjektívnych konotáciách – keďže znenie aj politické implikácie „Slovano-árijských véd“ nevyhnutne privedú ku konfliktu s „kresťansky“ a „tradične“ zmýšľajúcou časťou obyvateľstva, môže snáď byť rozumná ich „politická inštrumentalizácia“ či uplatnenie v praxi? Samozrejme, že nie. Pretože v sociálnych supersystémoch sa podobné procesy odohrávajú často neštruktúrne a v automatickom režime. Pre obmedzenosť času poukazujem na všeobsiahlu kritiku „Slovano-árijských véd“ z dielne kolektívu DVTR, napr. tu:https://www.youtube.com/watch?v=RQ9sE5nI-QI
Aby sme však v skratke parafrázovali zosnulého adepta DVTR ruského generála kozmických vojsk K.P. Petrova, slovansko-árijské védy „smrdia“ hneď v niekoľkých aspektoch. Tým prvým a snáď najdôležitejším je doteraz hmlistá a nevyjasnená otázka pôvodu chýrnej „Velesovej knihy“. Druhou je konceptuálna a historicko-chronologická neurčitosť „Véd“. Napríklad v otázke stvorenia človeka a pôvodu bytia – v otázke riadneho vysvetlenia „prapôvodných základov“ nás rodnoveri uisťujú o tom, že predkovia „bielej rasy“ prileteli na vajtmarách z iných galaxií a podobné tvrdenia, ktoré sú a priori neoveriteľné. T.j. nám ponúkajú vybrať si buď – alebo. Buď veríš, alebo neveríš. Na obranu „Véd“ a ich fanúšikov však treba povedať, že „Védy“ skutočne obsahujú v sebe veľké kvantum zaujímavého a pravdivého, čo je aj príčina, prečo očakávane získali veľa priaznivcov uprostred nás. Istá dávka „mýtickosti“, ktorými je tento fenomén opradený, spolu s vehementným negovaním jestvovania tohto fenoménu mainstreamom, len nahrávajú do karát ich propagátorom a zástancom. V skutočnosti máme v tomto prípade pravdepodobne do činenia (podľa kolektívu DVTR a gen. Petrova – pozn. aut.) s mimoriadne prefíkanou psycho-historickou provokáciou Vatikánu, ktorému jedinému mohli byť známe mnohé utajené skutočnostinašich dejín (Vatikánske Archívy), predovšetkým fakt, že Slovania kedysi skutočne žili a vládli v celej Európe (ako sa dozvieme nižšie, táto slovanská prítomnosť v Západnej Európe je k nám chronologicky oveľa bližšie, než si myslíme – pozn. aut.). Problém je v tom, že „Védy“ sa ponášajú na sud medu, do ktorého ich pôvodcovia pridali poriadnu dávku dehtu – v rámci prirovnania. „Védy“ obsahujú isté apriorne, do teórie inkorporované fundamentálne protirečenia, ktoré sú jednoducho vedecky neudržateľné. Ba čo viac, ich sympatizantov môžu priamo osobne poškodiť, keďže čo narobíte s tým, keď sa o Vášho syna začne zaujímať polícia vo veci „extrémizmu“ – práve kvôli tomu, že „Védy“ a ich adepti hovoria o akýchsi štyroch skupinách ľudí, ktorí sa čo do „kvality“ a farby očí líšia tak a hentak… To zaváňa Treťou ríšou, bračekovia, a nič proti takému obvineniu nenarobíte…
Otázka znie – prečo so svojimi znalosťami, „dôkladne a dlho utajovanými“, pôvodcovia slovano-árijských vied vyrukovali len teraz? Ich vysvetlenie, že čakali, kým skončí Noc Svaroga, je nedostačujúce a ponižuje našu inteligenciu. Vraj sme boli predtým týchto znalostí nedôstojní a podobné voloviny. V Rusku veľa vody namútil Levašov s jeho knihou, ktorá je podľa gen. Petrova priam diabolsky prefíkaná. Všetko ok, a ktovie, či by som aj sám nebol býval podľahol šarmu véd, keby som nevedel o jednej, z akéhosi dôvodu zamlčiavanej, súvislosti. Pre jej adekvátne pochopenie je namieste oboznámiť čitateľov s jedným z pravidiel globálnej politiky, totiž – Ak nedokážeš nejaký proces ukontrolovať, postav sa do jeho čela!
Nuž, drahí priatelia, v skutočnosti pri analýze fenoménu „Slovano-árijských véd“ zabúdame vziať na vedomie jeden dôležitý, rozhodujúci aspekt – chronológiu ich vzniku aokolnosti, ktoré ich sprevádzali. Slovano-árijské védy vyšli prvýkrát v ruštine a boli neskôr preložené (prvotriedne a podivuhodne operatívne, vďaka zjavne nadnárodne koordinovanej edičnej činnosti – pozn. aut.) do väčšiny slovanských jazykov. V súčasnosti tvoria neodmysliteľnú súčasť historicko-terminologického inventára väčšiny „čítaných“ historikov, a majú v sebe skutočne enormný a ťažko predvídateľný potenciál. Avšak celý tento cirkus začal až potom, ako boli v deväťdesiatych a nulových rokoch uverejnené fundamentálne práce A.T. Fomenka a G.V. Nosovského z oblasti „Novej Chronológie“ dejín, o ktorých GP (t.j. aj Vatikán) hneď SPRÁVNE usúdil, že ABSOLÚTNE a NEODVOLATEĽNE RUŠIA CELÝ SÚČASNÝ HISTORICKÝ SÚRADNICOVÝ SYSTÉM A VYKRESĽUJÚ PRINCIPIÁLNE NOVÝ A VEDECKY OVEĽA FUNDOVANEJŠÍ OBRAZ MINULOSTI A GLOBÁLNYCH DEJÍN ĽUDSTVA.
V skutočnosti všetci seriózni vedci, ktorí sa dôkladne oboznámili s ich prácami, publikovanými a komentovanými, okrem iného, aj v najprestížnejšom medzinárodnom časopise World Mathematics Review, vedia, že ich závery bazírujú na serióznom vedeckom výskume a dôslednej práci s historickými prameňmi, ktoré títo ruskí matematici analyzovali pomocou novátorských autorských matematicko-štatistických metód. A zároveň je v serióznych kruhoch svetovej akademickej obce známe, že závery a skutočne prevratné objavy kolektívu „novochronológov“ zatiaľ neboli nikým vyvrátené. Viac pozrite na ich domovskej stránke www.chronologia.org
Práve objavy „Novej Chronológie“ spustili túto informačnú vlnu, kedy vatikánski archivári chceli v predstihu osedlať proces, o ktorom správne predpokladali, že bude nevyhnutný – totiž šírenie principiálne nového poznania. Preto sa objavili „Slovano-árijské védy“ a iné neo-paganistické smerovania – aby čo najviac vyplnili naše informačné pole svojou víziou, skôr než by posledné malo byť zaplnené „Novou Chronológiou“.Zodpovedne to tvrdím ako človek, ktorý s autorským kolektívom „Novej Chronológie“ epizodicky spolupracuje.
Alexander Zinoviev patrí k najvplyvnejším a zároveň na pozadí Solženicyna akosi prehliadaným sovietskym disidentom, ktorý bol známy aj ako profesionálny logik. Usudzujeme, že Zinoviev má pravdu, pretože chronológia tvorí chrbtovú kosť dejín. Ak zmeníme dátumy, zmení sa všetko. Súčasná chronológia, podľa ktorej od narodenia nášho Spasiteľa uplynulo 2016 rokov, v skutočnosti bazíruje na Vatikánom kanonizovanej „autorskej“ verzii dvoch jezuitských vedcov XVII. storočia – Josepha Scaligera a Dionysia Petavia. Táto verzia nebola nikdy podrobená revízii.
V skutočnosti prakticky do XVII. storočia patrila chronológia do kategórie matematických vied, a nenávratne sa dostala medzi pomocné vedy historické až potom, ako v dôsledku kanonizácie „scaligerovskej“ chronológie dejín „odpadla potreba“ ďalšieho výskumu. Pritom profesionálne ovládanie takej zložitej náuky, ako je chronológia, bezpochybne nepatrí do vedeckého inštrumentária drvivej väčšiny súčasných historikov. Ako hovorí sám akademik a profesor MGU A.T. Fomenko – chronológia predpokladá zvládanie početných zložitých operácií, ako je meranie času, astronomické datácie, dešifrovanie horoskopov a zodiakov, prehľad v rôznych zaužívaných, jestvovavších i zabudnutých spôsoboch zapisovania letopočtov a pod. Súčasná chronológia, ktorá dogmaticky bazíruje na „scaligerovskej“ verzii zo XVII. storočia, sa pod vplyvom nových vedeckých objavov aj moderných datovacích metód ukazuje ako neadekvátna a skreslená.
Hovoríme o tom tak zoširoka preto, lebo práve v takej nepolapiteľnej oblasti „bytia“, ako je uvedomovanie si času, leží aj kľúč k záchrane tradičného kresťanstva, ako ho poznáme a ako by sme ho chceli zachovať pre našich potomkov.
Pravda je taká, že súčasným adeptom kresťanstva pri terajšej „tradičnej chronologickej škále“ je skutočne veľmi ťažké vyvrátiť tvrdenia o tom, že mnohé prvky kresťanstvo prevzalo od údajne oveľa starších náboženských kultov, a preto môže ísť o fikciu, kompiláciu, ak nie priam výmysel novozákonných apoštolov. Uvádzam, samozrejme krajné a extrémne tvrdenia zarytých bojovných ateistov z obdobia Ruskej revolúcie. Ničmenej však kontinuálne a nezvratné „vymieranie kresťanstva“ v Európe je nevyvrátiteľný fakt. Zamyslime sa… Ešte 200 rokov dozadu bolo väčšinové obyvateľstvo hlboko kresťanské, viď napr. Štúrove myšlienky o kresťanstve. Väčšina vedcov, inžinierov a dobrodruhov románov Julesa Vernea sú tiež spravidla veriaci kresťania. Moji ruskí starí rodičia rozprávali, aký to bol pre nich šok, keď v detstve videli popa pojedať kurča za Veľkého Pôstu… Túto donebavolajúcu udalosť neskôr dedina riešila a spomínala na ňu celé desaťročia. No súbežne s tým, ako európska veda prenikala do všetkých kútov sveta a v medzinárodnej akademickej obci sa zrodila etablovaná vedakomparatívna religionistika, ktorá zozbierala obrovské množstvo dôkazov, že kresťanstvo zdieľa drvivú časť svojej symboliky s inými náboženstvami, ktoré podľa oficiálnej chronológie boli oveľa staršie, než kresťanstvo samotné – súbežne s tým sa aj nezadržateľne začala šíriť laicita obyvateľstva. Väčšina ruských „narodovoľcev“ – sociálnych revolucionárov-teroristov proti carizmu už bola indoktrinovaná v ateistickom duchu. To isté sa týka západoeurópskych intelektuálov z konca XIX. a XX. storočia.
A to všetko z toho jediného dôvodu, lebo oficiálna historická veda nám tvrdí, že bohovia a hrdinovia, sdieľajúci podozrivo veľa spoločných čŕt s apologétom kresťanstva Ježišom Kristom, žili údajne dlhé storočia, ba i tisícročia pred ním. To isté nám tvrdí aj Peter Joseph v jeho cykle „Zeitgeist“. Napríklad, životný príbeh egyptského boha Osirisa je vo všetkých kruciálnych momentoch prakticky totožný udalostiam zo života Ježiša Krista.
Ad notitiae:
Toto je egyptský kríž, ktorý je považovaný za alternatívnu formu známeho staroegyptského „ankha“.
Egyptský kríž
| 
Kríž Ankh
|
O obidvoch z nich nám hovoria, že sú oveľa-oveľa staršie, než kresťanstvo. Avšak jednou z foriem „starovekého“ egyptského kríža-ankha, jestvovavšieho údajne mnoho storočí až tisícročí pred zrodením kresťanstva, je tento tzv. Koptský kríž. Koptskému krížu je priamo totožný známy kríž juhofrancúzskych Katarov. Nepripomína to nám, Slovákom, až bolestne dobre známy slovenský dvojkríž?
Koptský kríž
| 
Katarský kríž
| 
Slovenský kríž
|
Naša hypotéza je logická, ale vyznie ničmenej fantasticky – staroegyptský ankh, koptský kríž, kríž „pravoslávnych“ Katarov (ktorých vo Francúzsku volali aj Bulharmi,resp. Bougres – franc.), ako aj známy „uhorský dvojkríž“, resp. „patriarchov“ alebo „lotrinský“ kríž – toť všetko variácie jedného a toho istého symbolu. A to znamená, že v tomto zmysle aj „staroveký“, „antický“ aj kresťansko-koptský Egypt sa rozkladal všade tam, kde sa daný symbol vyskytuje. V budúcich článkoch budeme túto našu verziu ešte argumentovane zdôvodňovať.
Tým pádom je akoby automaticky nanucovaná myšlienka, že kresťanstvo je vlastne dosť neskorým náboženstvom „chudobnej lúzy“, ktoré prevzalo takmer všetky prvky od predošlých kultov všade, kde sa šírilo, a došlo tým pádom k takej psycho-historickej zámene poňatí. Avšak tí istí „propagátori“ nám paradoxne hovoria, že kresťanstvo bolo šírené ohňom a mečom a že kresťanskí misionári nemilosrdne vyhladzovali akékoľvek spomienky – materiálne i duchovné – na predchádzajúce kulty, a ich pokračovateľky z radov divožienok mučili kaleným železom, ohňom a utopením. Nie je to snáď absurdné protirečenie? Všemožne sa akcentuje mocensko-politický aspekt cirkvi a celých kresťanských dejín.
A to všetko preto, lebo celý výklad kresťanstva je postavený na tradičnej „scaligerovskej“ chronológii.
No čím sa títo vtedajší trockisti z obdobia Ruskej revolúcie líšia od inšpirátorov súčasnej neotrockistickej a antikresťanskej kultúrno-ideologickej doktríny, napríklad vo Francúzsku, kde už otvorene začali vo veľkom demolovať gotické kresťanské kostoly?
A skutočne, pokiaľ neprehodnotíme chronológiu samotnú, ťažko bude na ideologickej úrovni kresťanstvu čeliť týmto výzvam. Ťažko bude získať späť do lona kresťanstva (nie cirkvi) tých, ktorých opantali „Védy“. Unless…
V skutočnosti jediný prostriedok, ako zachrániť VIERU a KRESŤANSTVO, spočíva v prehodnotení súčasnej chronológie, ktorá, ako si ukážeme, je najúčinnejším nástrojom v procese postupného zničenia kresťanskej ideológie.
Práve súčasná chronológia leží v základoch toho globálneho spoločenského rádu, ktorému hovoríme Novovek (čítaj – kapitalizmus) a ktorý berie počiatky v období západoeurópskej Reformácie. Reformácia je najvýraznejším procesom, ktorý sprevádzal tzv. „dlhé 16. storočie“ (1456-1648), a ktorej nemilosrdné a dovtedy nevídané náboženské vojny privodili zrod „westfálskeho systému“ a pravidlo „Cuius regio, eius religio“. V hospodárskej sfére však víťazstvo Reformácie znamenalo legalizáciu úžery.Pre podrobnejšie oboznámenie sa s týmto fenoménom odporúčame prečítať knihu C. Schmidta – „Protestantská etika ako osnova formovania kapitalizmu“. V skutočnosti bola Reformácia označovaná pred-nikonovskými pravoslávnymi hierarchami ako ересь жидовствующих, t.j. kacírstvo tých, čo vyznávajú židovskú vieru.Reformácia bola politickým a ideologickým hnutím, ktoré slúžilo fasádou pre medzinárodnú inštitucionalizáciu ranokapitalistických ekonomických formácií. Práve v prvej polovici XVII. storočia vznikli prvé medzinárodné a štátne banky, ktorých vtedajší majitelia dnes patria k absolútnej svetovej špičke, oproti ktorým sú neskorší Rotschildovci a Rockefellerovci len ľudia 3. úrovne. Reformácia oddeľuje stredovek a novovek a trvala viac, než 100 rokov. Čo bolo predtým?
Svätá Rímska ríša, nad ktorou „nezapadalo Slnko“… Hm, nuž, nad ríšou Karla V. (Rakúsko, Uhry, Nizozemsko, Španielsko a Amerika) Slnko veru zapadá, nemyslíte? V skutočnosti išlo (z pohľadu „Novej Chronológie“ – pozn. aut.) o svetovú, „Rímsku“ ríšu (Moskva – Tretí Rím za Ivana „Hrozného“ – súčasníka a „historického originálu“ pre Karla V. Habsburga), ktorá sa rozprestierala nad celou Euroáziou a Amerikou, nad ktorou skutočne „Slnko nezapadalo“. Dôkazom existencie tejto– v skutočnosti pred-kapitalistickej – globalizovanej spoločnosti, resp. jednotnej „Svetovej ríše“, ktorú poznáme aj ako „Veľká Tartária“, sú zachované megalitické stavby – pyramídy, ktoré boli pomocou tej istej technológie postavené vo všetkých častiach sveta. Táto ríša bola prevažne slovano-turkická. Podobne, ako bolo slovano-maďarské a, predpokladane, dvojjazyčné aj vtedajšie Uhorsko, ktoré tvorilo súčasť Ríše pod pojmom „Jugra“. Titul ruského cára, okrem iného, znel – „Knieža… uhorské, knieža obdorské, knieža kondijské etc…“ Moskovské veľkoknieža a prvý údajný titulovaný „Cár“ Ivan III dokonca tlačil „uhorské zlaté“.
Rusko a Turecko boli dve spojenecké súčasti jedného celku. Ideologickým pojítkom a fundamentom stability tejto Ríše bolo – pravoslávne (pred-nikonovské, resp. staroverecké) kresťanstvo. Ktoré malo veľa podobizní s tradičným islamom, viď tu:
Detail: Kostely ve staré Moskvě mají smíšenou křesťansko-islámskou symboliku
Reformácia bola v skutočnosti predovšetkým mocensko-politickým procesom, sprisahaním „staroegyptských žrecov“ proti centrálnej moci Ríše. Ich cieľom bolo privodiť rozpad „Rímskej ríše“ cez náboženský rozkol protestantizmu. V Biblii je to zachované v podobe príbehu z knihy Ester. Vyústilo to v osamostatnenie sa Západnej Európy a cielené vyhladzovanie tamojších stôp po slovanskej prítomnosti. Z dejín to poznáme ako „albigójsku“ vojnu proti Katarom. Len počnúc XVII. storočím sa začínajú politicky formovať nové európske národy. (Katarský kríž – slovenský kríž). K podobnej vyhladzovacej vojne došlo aj v Amerike, kde noví protestantskí kolonizátori z konca XVI. – začiatku XVII. storočia začali cielene a systematicky posúvať hranicu na Západ cenou vyvražďovania celých indiánskych komunít. Práve v XVII. storočí – A NIE SKÔR – boli preukázateľne zničené tak katarské zámky v Západnej Európe, ako aj väčšina slovenských hradov. V Rusku v dôsledku Reformácie a rozpadu svetovej ríše došlo k vyhubeniu starej dynastie Rurikovcov a dosadeniu na trón prozápadnej dynastie Romanovcov.
Petr I.
Tento politicko-mocenský boj nových „pánov dejín“ s pozostatkami vojenských síl Ríše bol sprevádzaný hneď odzačiatku cieľavedomým falzifikovaním globálnej histórie pomocou novovytvorenej „scaligerovskej“ chronológie dejín v snahe „legitimizovať“ nových protestantských uzurpátorov (aj západniarskych a nelegitímnych „Romanovcov“ v Rusku) a ich nároky na európske kniežatstvá a kráľovstvá, ktoré ešte nedávno podliehali cisárovi HAB-s-BURGOVI. Ak latinské HAB prečítame po rusky, dostávame, že cisár HAB-s-BURG bol jednoducho cisárom Nového Mesta, Nov-gorodu (Rusi). Reinterpretácia globálnej histórie pomocou metód Novej Chronológie je neskutočne pútavou záležitosťou a ešte čaká na svojich Homérov z radov nadšencov a amatérov. Z toho dôvodu, že oficiálna akademická historická veda má voči „NCH“ asi taký vzťah, ako mainstream k alternatívnym webom. Ak bude čas, radi by sme čitateľom priblížili niektoré najväčšmi fascinujúce aspekty predmetnej problematiky v aplikácii na naše lokálne dejiny v nasledujúcich článkoch, tu však spolieham na dobrú vôľu čitateľov, keďže rámce nášho výskumu mi umožňujú v záujme historickej argumentácie podávať svedectvá výlučne v komprimovanej a adaptovanej forme tak, aby sme povedali podstatné čo možno najstručnejšie, ale ničmenej načrtli nazasvätenému do problematiky čitateľovi ďalekosiahle a sľubné perspektívy tejto novej vedy, ktorej vstúpenie do rovnocenného dialógu s „akademickou“ vedou je len otázkou KRÁTKEHO času. V Rusku je „NCH“ široko známa a verejnú podporu jej vyjadril aj Putin –https://www.youtube.com/watch?v=2_WnlokRQyg. Za skutočnosť, že o nej našinec nevie prakticky nič, taktiež ďakujeme mainstreamu a úplne nehoráznej cenzúre v médiách.
Zaujímavosť pre filológov:
V tejtéž severnej Amerike existujú ruské komunity, ktoré tam žili preukázateľne pred príchodom Španielov a Američanov. Mexico – Moscow – Moscovia – Mosca – Mešita. Mesto je sprojektované podľa ešte dávneho ríšskeho zvyku – ako kruh, a bola stavanárýchlo a celostne v druhej polovici XVI. storočia ako hlavné mesto Impéria. Impérium (Ríša) bolo LEN JEDNO, s metropolou v Rusku. Slovensko a Uhorsko boli najvýznamnejšou „perlou“ v korune ruských cárov. Takto vyzerala Moskva v minulosti. Odporúčam pre oboznámenie sa so skutočným „exotickým“ rázom Moskvy prečítať si zápisky dôstojníkov „Grande Armée“ Napoleona, keď vstupovali do Moskvypred jej požiarom roku 1812. Taktiež vrele odporúčam knihu „Moskva v svetle Novej Chronológie“ (odkazy na domovskej stránke NCH).
Za kanonizáciou tradičnej, resp. oficiálnej chronológie v XVII. storočí stál práve Vatikán. Práve ona je najúčinnejším nástrojom ovládania sveta zo strany GP, na kterýžto fenomén trefne poukazoval B. Disraeli slovným spojením Masters of History… Páni dejín… Kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť.
Nuž, drahí mojí slovenskí spoluobčania, teraz ide v skutočnosti o spätné vydobytie si našej minulosti, nehorázne zdeformovanej jezuitmi Viedne a Vatikánu. Práve vo Viedni sa totiž viac než storočie nachádzali uhorské kroniky a korunovačné klenoty, kde boli prvé aj druhé podrobené „nevyhnutnej úprave“. Kroniky redigovali a prepisovali, a v prípade svätoštefanskej koruny došlo k zámernému poškodeniu – pokriveniu krížika na vrchu koruny. Pričom takým spôsobom, že z čelného pohľadu sa krížik akoby klania Západu. Pritom na starých vyobrazeniach je krížik priamy.
Předchozí části: http://www.nwoo.org/?
No comments:
Post a Comment