johnnybravo
Obyvateľov Zeme trápia mnohé prírodné fenomény. Stačí spomenúť tornáda, hurikány, zemetrasenia či vlny tsunami a každému je hneď jasné, že obrovské škody, ktoré tieto prírodné javy dokážu napáchať za relatívne krátky čas, potom ľudstvo odstraňuje aj niekoľko rokov. Na druhej strane, poriadne strpčovať ľuďom nemusia iba pohyby tektonických dosiek, ale aj na prvý pohľad obyčajné rastliny. O lianách si určite počul najmä z príbehov z džungle, avšak jedenlianovitý druh rastliny s pôvodom v Japonsku pácha po celom svete, a najviac v USA, každoročne obrovské škody. Sú dokonca až také vysoké, že ročne si protiopatrenia vypýtajú vraj až miliardu dolárov.
Slovo invázia si zrejme počul iba v spojení s armádou a vojnou. Zelená invázia však patrí medzi slovné spojenia, ktoré za dlhé roky prischli rastline s latinským názvom Pueraria, väčšina ľudí ju volá jednoducho kudzu. Názov kudzu pochádza z originálneho japonského označenia a medzi ľuďmi sa rýchlo rozšíril. Prejdime ale k tomu, čoho je vlastne táto japonská rastlina schopná.
Dalo by sa povedať, že kudzu rastie takmer v akýchkoľvek podmienkach. Najlepšie sa jej darí v teplom a vlhkom prostredí, ale výraznejšie problémy jej nerobí ani sucho a zima. Jej najväčšou zbraňou je schopnosť neskutočne rýchleho rastu a pohybu, vďaka ktorému sa medzi ľuďmi najmä na juhovýchode USA traduje, že na noc si treba pre istotu zavrieť okná, aby ti kudzu nepreniklo aj do domu. Keď sme sa už dostali k USA, práve táto krajina dostala v roku 1876 kudzu ako príjemný darček od Japonska. Američania boli z jej krásy nadšení. Rýchlo ju vyhlásili za okrasnú rastlinu, keďže občas z jej hustých listov vykukli aj rozkvitnuté kvety a keďže kudzu patrí medzi bôbovité rastliny, iba jej to pridalo na prestíži. Kudzu dovtedy svet okrem Japonska a Číny dobre nepoznal, a tak si ľudia neuvedomovali, s čím majú dočinenia. Veselo si začali výhonky vysádzať pred svoje domy, aby si tak nechali obrásť ploty a nehnuteľnosti okrasnou prírodnou stenou, ktorá sa onedlho zmenila na nočnú moru.
Najväčší problém spočíva v tom, že kudzu nemá s ostatnými rastlinami zľutovania. Vďaka svojmu rýchlemu rastu sa za jediný deň dokáže zväčšiť o 30 centimetrov a jedna rastlina zvláda pokryť obrovskú plochu, takže nič netušiaci ľudia o pár týždňov zistili, že okrasná rastlina sa im od domuodplazila niekoľko desiatok metrov a začala zaživa požierať stromy. Nie, kudzu nie je mäsožravá, ani bylinožravá rastlina v pravom zmysle slova, ale keď sa jej podarí zachytiť na kmeni stromu či inej rastliny, potom nastáva rýchly proces. Spočíva v tom, že hustý porast kudzu zabráni postihnutej rastline v príjme slnečných lúčov a úplne ju zahalí do tmy, čo samozrejme dlho nevydrží a postupne odumiera. Američania sa preto zhrozili, keď im kudzu začalo doslova zabíjať stromy v záhradách.
Trvalo dosť dlho, kým sa americkí odborníci rozhodli v problematike kudzu a jej ničenia zakročiť. Až na začiatku 50. rokov minulého storočia, čiže viac než 70 rokov po tom, čo kudzu Japonci priniesli do USA, sa im začalo zdať, že by s invazívnou rastlinou bolo potrebné niečo urobiť, avšak oficiálny krok prišiel až v roku 1972, kedy Američania kudzu vyhlásili za burinu. Pre mnohé, najmä južné a juhovýchodné, oblasti USA však v 70. rokoch bolo už príliš neskoro. Ľudia nechali kudzu voľne rásť príliš dlho na to, aby sa jej dokázali zbaviť a pritom pokusov o to bolo nespočetne veľa. Fakt je ten, že kudzu sa tak ľahko nevzdáva. Výraznejšie nereaguje na strihanieči usmerňovanie a rastie si kam chce, nepomáha dokonca ani vypaľovanie, pretože o pár dní je všetko po starom.
Aby sme ale kudzu neopísali iba ako rastlinného démona, musíme na druhej strane zdôrazniť aj to, že táto nezbedná rastlina tvorí v ázijskej kultúre dôležitú úlohu. Už tisíce rokov ju Japonci pridávali do jedál ako omáčky, polievky či dokonca pudingy a dnešná medicína využíva najmävýťažky z koreňa tejto rastliny, ktoré sú zdraviu prospešné napríklad v oblasti tvorbypečeňových buniek či zrýchľovania metabolizmu.
Fotografie v našom článku ale zrejme nenasvedčujú o tom, že sa ľudia v USA skamarátili s blahodárnymi účinkami japonskej rastliny. O zábery sa postarala fotografka Helene Schmitz, ktorá sa pred tromi rokmi vydal na dobrodružný výlet naprieč americkými štátmi Alabama, Georgia či Severná Karolína a na čiernobielych fotografiách sa jej podarilo zachytiť dnes už depresívnu realitu toho, čo vzniklo zo spočiatku nevinnej okrasnej rastliny.
No comments:
Post a Comment