Syria

Kocky sú hodené…

Pacho
13.10.2016 Kosa zostra čili vlkovobloguje.wordpress.com

Prešlo len niekoľko týždňov od hanebného útoku lietadiel NATO na obrancov sýrskeho mesta Deir Ez Zoir-u a situácia v Sýrii sa radikálne vyostrila. Momentálne hrozí prerásť, do kontrontácie dvoch najmocnejších jadrových mocností. 


Čo sa vlastne udialo, že trpezlivosť Rusov akoby dostihla svoju hranicu? Veď museli vedieť, že zameričania nedodržiavajú žiadne dohody. Dokonca, ak aj niečo podpíšu, presvedčení o svojej výnimočnosti to porušia a vôbec si z toho ťažkú hlavu nerobia.

Vráťme sa na chvíľu k vojakom v Deir Ez Zoir-e. Asi štyritisíc vojakov Sýrskej arabskej armády /SAA/ už päť rokov bojuje proti teroristom z IS. Z toho dva roky, nebojím sa napísať hrdinsky, sa bráni v beznádejnom obkľúčení. Dávno prekonali aj tých vo veľkej vlasteneckej. Sú zásobovaní len letecky. Okolo letovej dráhy držia životne dôležité výšiny, potrebné pre zásobovanie a tiež časť mesta. Front sa tam prakticky nehýbe. IS útočí a SAA ich doteraz vždy odrazila. Prvý, hanebný, úder leteckej koalície, prišiel pred necelým rokom, keď pri útoku amerických lietadiel zahynulo šesť sýrskych vojakov a asi dvadsať ich bolo zranených. V zmätku, ktorý u obrancov nastal, teroristi z IS vtedy tiež „podivne“, okamžite a presne zaútočili na medzeru, vytvorenú leteckou koalíciou a SAA sa len s vypätím všetkých síl a za cenu ďalších strát, ubránila prielomu. USA sa bránili tým, že to bola chyba. Rusi reagovali vlažne.

To isté sa zopakovalo teraz. Pri terajšom „chybnom“ útoku, zahynulo 82 elitných vojakov SAA a vyše sto ich bolo zranených. Na jednom z najdôležitejších úsekov frontu, „spojenci“ rovno odpravili dve roty obrancov. Ako popisoval sýrsky vojak, ktorý prežil tento odporný masaker, teroristi z IS útok oslavovali, lietadlá pozdravovali a po skončení leteckého úderu, na oslabené pozície, okamžite zaútočili. Presne vedeli, kde a kedy sa útok začne a skončí. Zranených obrancov, na zmienenom úseku, dobili priamo na mieste.

Pri slovách tohto vojaka, sa mi vybavili slová môjho ťažko zraneného deda a smrť jeho spolubojovníkov v 1944 na Strečne. Vždycky je to podobné. Aj najtvrdším vojakom, po takomto boji, stekajú po tvári nenávistné slzy zúfalstva a bezmocnosti. Ak sa vžijeme do situácie beznádejne obkľúčených, tí vedia, že zomrú, ale od neho viem, že nechcú zomrieť zbytočne a preto bojujú do posledného muža. Aj títo vojaci vedia, že útok nebol žiadnou chybou. Bol cielený, mal zlomiť ich bojového ducha a prelomiť obranu. Ináč, ak ide o chyby, išli by ste do boja s vojenskými idiotmi, ktorí takto neustále, vraj, chybujú? Jeden by povedal, že jedine s Kiskom a Dulebom po pravici, so Samsonom a Šebejom po ľavici a so zástupom hlupákov, z rôznych transatlantických inštitútov, za zadkom. Ako realisticky človek, dostatočne dlho držiaci v rukách zbraň, teórii o akýchsi chybách, neverím ani slovo. Prečo ale o tom píšem? Lebo ako členovia NATO sme súčasťou tohto hnusu.

Čo ale Rusov teraz priviedlo do nepríčetnosti, keď predtým sa stalo to isté a vtedy to prešli taktickým mlčaním? Ruský server warfiles.ru prišiel so zaujímavou správou, že „chybný“ úder, okrem sýrčanov, zabil aj troch ruských spravodajských dôstojníkov, ktorí v Deir Ez Zoir-e, vypočúvali zajatých teroristov IS a rozkryli ich napojenie na USA. http://warfiles.ru/show-129624-ssha-udarili-po-rossiyskim-razvedchikam-v-sirii.html. Rozzúrení Rusi v odvete, mali vybombardovať, veliteľské centrum koordinujúce činnosť teroristických skupín v Aleppe a Idlibe a zabiť pri tom okolo tridsať izraelských, saudských, amerických, katarských a tureckých spravodajcov.

Svet sa zmenil, ako tu už bolo veľakrát napísané a vo vojenskej oblasti neuveriteľne. Rusi v Sýrii povýšili stávku na maximum a predložili hegemónovi doteraz nevídané. Päť podmienok, z pohľadu američanov absolútne nesplniteľných, znamenajúcich proste – ultimátum. Ako sa dá takýmto tónom rozprávať s krajinou, ktorá po druhej svetovej vojne, v rôznych ťaženiach, obeťou ktorých sa stalo 37 národov, zabila viac ako dvadsať miliónov ľudí?http://www.globalresearch.ca/us-has-killed-more-than-20-million-people-in-37-victim-nations-since-world-war-ii/5492051. Veď posledné ultimátum bolo američanom predložené ešte v r. 1861, keď v občianskej vojne obsadili anglickú loď a zajali jej posádku. Angličania to zobrali ako narušenie svojej suverenity a po ospravedlnení bola vec vybavená. http://mediarepost.ru/news/42449-ultimatum-putina-rostislav-ischenko.html.

No rusom teraz žiadne ospravedlnenie nestačí a ani ho nečakajú. Ako je to možné? Len tak, že nadobudli presvedčenie, že sú už dostatočne silní. Že vo vojenskej oblasti všetko klape tak ako má. Že vojenské okruhy sú prezbrojené, posádky vycvičené /spomeňte si na masívne a náhle previerky jednotlivých ruských útvarov/, oboznámené s novými druhmi zbraní a nové zbrane vyskúšané /pre našich analytikov z ministerstiev, o tomto tu už píšeme dva roky/. Že ľudia sú ochotní ísť za svoju vlasť zomierať a všetci pripravení ísť do konca, hoci aj s použitím jadrových zbraní. Na poslednom cvičení ruskej civilnej obrany sa zúčastnilo 40 000 000 /!/ ľudí z rôznych zložiek /čo na to naša CO?/. Rogozin zrazu hovorí, že Rusi už nikdy nedopustia rok 1941 a vojnu na svojom území. Žirinovský sa pýta, či američania majú dosť atómových krytov pre svojich ľudí, pretože Moskva ich má pre každého a generál Konašenkov varuje, že v prípade napadnutia a zničenia ruskej posádky v Sýrii, /v prípade masívneho úderu by aj zničená bola/ vedia presne, kde sa nachádza asi 4000 poradcov a členov amerických špeciálnych jednotiek v Sýrii, takže odvetný úder by ich neminul a dosť sa ich ešte nachádza aj v Iraku a Afganistane. Neviem, či by tam neobsiahli aj naši a byť v takejto chvíli dozorným vo veliteľskom centre vo Vajnoroch, odporúčam, zahodiť šnúry a ísť sa radšej prihlásiť na úrad práce.

Teda, ak sa postavíte takémuto protivníkovi, musíte si byť istí, že na to máte a že mu dáte ochutnať jeho vlastnú medicínu, ktorou sa vo svetovom meradle prezentoval, najmenej za posledných dvadsať šesť rokov.

„Možno čoskoro aj vo Vašej krajine“.

Zopakujem to, čo som uvádzal v predošlých článkoch a čo sa ukázalo ako podstatná vec. Rusi svojim manévrovaním, získavali čas. Nedali sa vtiahnúť do žiadnych ua-pascí. Dva roky sa pripravovali, prezbrojovali, cvičili a odstraňovali chyby v koordinácii vojenských a civilných zložiek, pre prípad fungovania vo vojnovom stave. Teraz ukázali, že čas ustupovania sa skončil a že sú pripravení. Nech si naši analytici spomenú na ťaženie Napoleona a druhú svetovú. Ak by sa Rusi s nimi pustili do nerovného boja hneď na začiatku vojny, v prvej bitke by boli rozprášení a bolo by po všetkom. Miesto toho získavali čas, robili presne to, čo robia teraz a potom sa prechádzali po Paríži a Berlíne.

Takáto stratégia nie je nová a tak je to aj v živote. Spisovateľ Charles Francis Haanel, to vo svojej skvelej motivačnej knihe, už v r. 1910, zhrnul:  

„Ak nemáte v úmysle spraviť nejakú vec, tak radšej ani nezačínajte a keď už začnete, dotiahnite to navzdory všetkému až do konca. Ak sa rozhodnete niečo spraviť, tak to aj urobte. Nenechajte už nič a nikoho, aby do toho zasiahol. Vec je vysporiadaná a urobená. Kocky sú hodené…diskusia skončila.“ 

A ešte niečo…Ak nás raz v našich mestách, obkľúčia hordy „umiernených“, ktorých sme si tu v rozpore so zdravým rozumom a bezpečnostnými predpismi napúšťali, spomeňme si na tých čo sa nevzdali. Na izraelskú Masadu, naše povstalecké Strečno, šesťsto mladých kadetov zo sýrskeho letiska v Kuweires, z ktorých po dva a pol roku boja v obkľúčení, vyše polovica padla…. alebo terajších hrdinov z Deir ez Zoir, ktorým bojového ducha nezlomili ani lietadlá NATO, v službách IS.