Holocaust, Soros and Slovakia

Podľa kampane je holokaust dedičný hriech

Sobota v 13:11 | afinabul |  Z domova

Peter Sanve píše o najnovšej kapitole v prisvojovaní si histórie jednou skupinou ľudí, ktorá z bolestivých spomienok vytĺka politický kapitál

Ohovárač má dva koše: jeden s chybami svojimi na chrbte, aby ich nevidel, a druhý s chybami blížnych, ktorý nosí na prsiach, aby ich mal stále pred očami. Stará ľudová múdrosť mi prišla na um bezprostredne po tom, čo moje oči uchvátil plagát na jednej zo zastávok MHD. Znázorňuje dieťa s dôveryhodným výrazom smútku. Chlapec drží kartónový transparent s nápisom "Už nemusíte trpieť, že sme posielali svojich susedov do koncentračných táborov. Budem trpieť za vás."

Sorosovi kajúcnici

Hryzie ma otázka, vlastne tri. Čo tým chcel vlastne autor vyjadriť, čím a akou formou by raz mohlo trpieť moje dieťa a kto je tým dotyčným autorom? Túžim po polemike...

Zvedavosť je obživou "gúglu". Netrvá dlho, kým sa dostávam k jedinému mediálnemu odkazu a jeho zdroj hasí vyššie uvedenú túžbu do posledného uhlíka. Denník N. Je až desivé, ako rýchlo si dnes občan postkomunistickej krajiny pripustí, že sa bezmocne díva do tváre účelovej propagande.

Jana Németh vo svojom príspevku s titulkom "Minulosť si nemôžeme vybrať, upozorňujú deti" pripisuje autorstvo sporného plagátu istému Šymonovi Klimanovi, zároveň však tvrdí, že ide "o projekt českej umeleckej skupiny Podebal s názvom Flagelanti". Németh upresňuje, že názvom Flagelanti sa označovalo hnutie kajúcnikov, najrozšírenejšie počas morových epidémií v 13. a 14. storočí, ktorí chceli sebabičovaním dosiahnuť odpustenie hriechov a trestov. Ich vzkriesenie však v tomto prípade nerežíruje Hollywood, ale dobre známa Nadácia otvorenej spoločnosti "filantropa" Georga Sorosa, ktorá autorov oslovila a zabezpečila vylepovanie plagátov naprieč celým hlavným mestom Slovenska.

Ústredná myšlienka kampane súvisí s Kotlebovým povolebným prelomením barikád parlamentu. Klimanovi sa nechce veriť, že "ľudia, ktorí vo voľbách hlasovali za stranu Mariana Kotlebu, by nemali dostatok povedomia o svojej minulosti a ľuďoch, ktorí o nich majú rozhodovať."

Medvedia služba

Zhrnuté a podčiarknuté: Za Slovenského štátu sa do koncentračných táborov posielalo židovské obyvateľstvo na smrť. Kotleba sa hlási k odkazu prezidenta tohto štátu - Tisa. Slováci z nevedomosti volili Kotlebu. Kliman umelecky znázorní detskú obeť dedičného hriechu. Pravdepodobne s dobrým úmyslom, no formou, ktorá nahráva "kotlebovcom" na smeč. Aká bude reakcia nejedného rodiča, ktorému sa naskytne pohľad na tvorbu cteného umelca (mimochodom, župné voľby sú pomaly za dverami)?

Celá plagátová kampaň zaváňa primitívnou kolektivizáciou viny, teda spôsobmi, ktoré boli roky spájané s rétorikou banskobystrického župana. Čar nechceného? Krčmový konšpirátor by sa iste uškrnul s poznámkou, že čím viac vidíme verejných prednášok a diskusií pod záštitou nadácie, tým menej tušíme o interných lektoroch v jej kuchyni. Morálne pokrytectvo je však už v našich končinách natoľko zažraté pod kožou, že ma prekvapuje celkom iný fenomén...

Privatizácia dejín

Verím, že každý život utratený v mene akejkoľvek ideológie, je tragédiou ľudského bytia. O to viac sa obávam rastúcich trendov selektívneho súcitu, vrátane obsadzovania Slovákov do nelichotivých úloh nepoučiteľných rasistov , xenofóbov, náckov. Obzvlášť, ak je to silnejúca rétorika z úst mienkotvorných osôb s nemalým mediálnym priestorom.

Typickým príkladom je výrok nekorunovaného kráľa českého bulváru (a žida) Pavla Novotného, odvysielaný pre televíziu Hospodárskych novín: "Slováci sú rasistický, xenofóbne zmýšľajúci fašistický národ". Keby som bol na mentálnej úrovni Novotného, bez mihnutia odpoviem: "Židia sú zakomplexovaní klamári, povyšujúci svoju bolestivú kapitolu dejín za účelom privatizácie histórie. Lebo kto ovláda minulosť, ovplyvňuje budúcnosť. Vo svoj prospech!"

Ja som však zástancom vecnej výmeny faktov a podľa nich Tisov režim nevznikol z väčšinovej vôle Slovákov, ale následkom podlej zrady západných spojencov vtedajšieho Československa. Viď dejepis stredných škôl, kapitola Mníchov 1938. Slovenský národ svojim mlčaním neprahol túžbou po vypravení vlakov zo Serede, ale trpel obavami z hrozieb porciovania jeho životného priestoru na úkor Poľska a Maďarska. Po tom, čo bol predhodený ako kosť do Hitlerovej (ne)milosti. Obeťami režimu predsa neboli len Židia. Vyhoreli celé slovenské obce, vrátane ich obyvateľov. Straty na životoch slovanského etnika, ktorého sme súčasťou, presiahol hranicu 25 miliónov.

Pravda je nepríjemná

Na Slovensku sa po vojne ľudáci vešali, strieľali alebo ešte horšie, dostali príležitosť okúsiť pracovné lágre na vlastnej koži, vrátane tých sovietskych. Po zrode samostatnej Slovenskej republiky sú Židia odškodňovaní, hoci od vojny uplynuli desaťročia. Založil sa Ústav pamäti národa.

Napriek tomu sa skupina ľudí stále snaží otvárať bolestivé rany. S pokojným svedomím spolupracujú, prípadne sú platení z peňazí človeka, ktorý si paradoxne napriek kolaborácii s nacistami užíva život v multimiliardovom blahobyte. György Schwartz, ktorý donášal na vlastných a zabezpečil im tak lístok do koncentráku, bol po vojne známy už ako George Soros, zakladateľ Nadácie otvorenej spoločnosti... Čo vy na to? Já jdu blejt, velebnosti...

Fakt, že "úspech" (200 tisíc hlasov z plus mínus 4 miliónov) ľudákov nesúvisí s ich výkladom histórie, si všímajú aj publicisti zvučnejších mien. Napríklad Jozef Banáš veľmi výstižne konštatuje, že "Kotleba je len dôsledok neschopnosti, ignorantstva, sebectva a pýchy etablovaných politikov", ktorí našu spoločnosť doviedli na pokraj priepasti - morálnej i ekonomickej, nech sa to akokoľvek snažia zakrývať tabuľkami Eurostatu.

Kotlebu mnohí volili na znak odporu (výstrahy?) voči ľuďom, ktorých povrchnosť a beštiálnosť stelesňuje aj expremiérka Radičová, mimochodom predtým riaditeľka slovenskej pobočky Nadácie otvorenej spoločnosti. Tá sa na Luciferov zoznam hostí zapísala hysterickým obhajovaním ručenia za bezodné pôžičky pre Grékov (euroval), pričom počas mrazivej zimy roku 2006 nekompromisne rozpustila stanové mestečko pre slovenských bezdomovcov.

Radičová vyhnala do krutých mrazov viac než 170 vlastných občanov. "Bezdomovci si pravdepodobne budú musieť v týchto dňoch pomôcť sami," vyhlásila paradoxne ešte v úlohe ministerky sociálnych vecí, aby o päť rokov neskôr v kresle premiérky obhajovala pôžičky gréckej čiernej diere. Rok 2006 bol pritom predkrízovým obdobím, teda peňazí bolo určite viac, než v roku 2011.

S ľuďmi s morálnym profilom Radičovej sa však roztrhlo vrece naprieč celým tzv. štandardným politickým spektrom. A máloktorí z nich si netyká práve so "svedkami Sorosovými". Vrátane hlavy štátu, pána Bútoru. Ehm... Kisku...

Mám v hlave nový a reálnejší námet na plagát. Chlapec drží v rukách kartónový transparent s nápisom: "Tento štát je vami osraté detské pieskovisko. Aby sme sa mohli hrať, musíme ho upratať."