Summit Central Asia + China

 

Nová forma regionálneho dialógu: Stredná Ázia – Čína

PETER JUZA

NEDEĽA 16. MÁJ 2021

Komentáre

Zahraničie

Počet zobrazení: 296

V stredu 12. mája 2021 sa z iniciatívy čínskej strany konalo stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín Strednej Ázie (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan) a Číny.

De facto išlo o druhé stretnutie, ale o prvé in natura, pretože to predchádzajúce, teda prvé v poradí, bolo (16. júla 2020) v online režime.[1]

Tento ministerský summit Stredná Ázia – Čína sa uskutočnil v asi osemmiliónovom meste subregionálneho významu Si-an (Xi'an). Mesto má viac ako 3100 ročnú históriu a bolo v dejinách známe ako Čchang-an, čo v preklade znamená „večný mier“.


Na snímkach ministri zahraničných vecí krajín Strednej Ázie a Číny. Zdroj: https://www.mfa.tj

A ešte jedna zaujímavosť. Je všeobecne známe, že všetkých päť krajín Strednej Ázie je svojím profilom väčšinovo moslimské a čínski organizátori iniciovali a pripravili túto ministerskú schôdzku práve v posledný deň veľkého postu v mesiaci Ramadán.[2]
 

Prečo vôbec summit(y) SA5 + 1

Hneď v úvode si pripomeňme, že existujú aj iné stretnutie(a) ministrov zahraničných vecí krajín Strednej Ázie vo formáte + niekto.

Tak napríklad prvý februárový pondelok 2020 sa vtedajší štátny tajomník USA Mike Pompeo stretol v hlavnom meste Uzbekistanu v Taškente so svojimi rezortnými kolegami z piatich krajín Strednej Ázie. A to tiež v rámci formátu SA5+1.[3]

Vtedy M. Pompeo v Uzbekistane zavŕšil svoje eurázijské turné, ktoré bolo pôvodne plánované na začiatok januára 2020, ale udalosti v Bagdade a okolí, ktoré hrozili prerásť v niečo nepredvídané, ho donútili zmeniť svoje plány.

Formát SA5+1 je vlastne dieťa USA spred cca piatich-šiestich  rokov, ešte z čias prezidentovania B. Obamu. Od toho sa administratíva D. Trumpa neodvrátila. Práve naopak, Washington tento formát – v čase prezidentovania D. Trumpa – vnímal ako efektívny a ofenzívny nástroj svojho túžobného návratu (upevnenia vojensko-politickej prítomnosti) do Strednej Ázie na úkor a napriek silnejúcim pozíciám Číny a historickému status quo Ruska v regióne. No a v čase hanebného úteku porazenej a Talibanom poníženej armády USA z Afganistanu, v rámci tézy, kam s nimi a snahy o rozloženie svojich vigvamov v Strednej Ázii, budú (aspoň mediálne) tieto nádeje narastať.

Pravidelné stretnutia ministrov zahraničných vecí krajín Strednej Ázie v rámci iných (plnohodnotných alebo limitovaných) formátov, kde je integrátorom Ruská federácia v kombinácii s postsovietskou realitou (Spoločenstvo nezávislých štátov, ODKB, Eurázijská ekonomická únia..., ale aj Šanghajská organizácia spolupráce), tie si zatiaľ odložíme na neskôr.

Prečo vôbec summit(y) Čína + Stredná Ázia

Dialóg SA5 + Čína bol a je nasmerovaný v prvom rade zatiaľ na ekonomickú sféru spolupráce týchto partnerov.

V danom prípade v zásade išlo o vyvrcholenie celej množiny a siete rôznych štátnych kontaktov a biznis fór, ktoré zastrešoval Čínsky výbor Šanghajskej organizácie spolupráce pre dobré susedstvo, priateľstvo a spoluprácu[4], a to v čase, keď narastá podiel čínskeho kapitálu vo všetkých krajinách a v rámci celého spektra oblastí (najmä ťažobný priemysel, energetika, aqua sektor, doprava, logistika...) v Strednej Ázii.

Tento formát stretnutí SA5+Čína je, samozrejme, aj súčasťou globálneho čínskeho projektu Jeden pás – jedna cesta, resp. inštrumentom, ako do neho zaangažovať celú Strednú Áziu vrátane šesťdesiatimi a viac odtieňmi sivej zafarbeného Turkménska.

Ekonomický pás Hodvábnej cesty, táto čínska iniciatíva vychádza vo vzťahu k Strednej Ázii (ale aj širšie k Eurázii) nielen z historických reálií, ale aj z kruciálnych zásad zahraničnej politiky Pekingu v tomto tisícročí (ale aj v predchádzajúcich). A to: 1) vzájomné rešpektovanie územnej celistvosti a zvrchovanosť, 2) neútočenie, 3) nezasahovanie do vnútorných záležitostí, 4) rovnoprávnosť a vzájomná výhodnosť, 5) mierové spolužitie.

Teraz skúška správnosti. Ktorú z týchto zásad aspoň raz vo svojich krátkych, v porovnaní s Čínou, dejinách rešpektovali USA na medzinárodnej aréne?

Čína sa logicky snažila a bude snažiť dostať na trhy Eurázie, kde sú najvýhodnejšími (najekonomickejšími a najstabilnejšími) partnermi z priestoru exZSSR práve krajiny Strednej Ázie a následne potom (alebo súbežne) Ruská federácia a Bielorusko – ako brány do Európy. Čo sa týka Ukrajiny, tá si sama sebe aj v rámci tohto projektu vykopala hrob a vo svete jej snáď len s výnimkou jedného verného partnera pri hlasovaní v rámci OSN nikto, okrem domácich (a v blízkom okolí) postbanderovských fanatikov, nedôveruje. A ako dobre vieme, na medzinárodnej scéne sa dôvera veľmi ľahko stráca, ale o to ťažšie sa získava.

No a, samozrejme, nemôžeme zabudnúť na COVID-19 – táto čínsko-stredoázijská (a vice versa) diskusná platforma sa ukázala ako veľmi potrebná. Zložitá pandemická (a v budúcnosti postpandemická) situácia vo všetkých krajinách sveta, teda aj v SA a aj +1 dokazujú, že zahraničná politika dokáže generovať nové formy nadregionálnej solidarity a humanitárnej podpory, kde rôzne hlúposti typu vyhosťovania (bezdôvodného) diplomatov nemá miesto! Možno práve toto je priestor na nové štúdium koncepčnosti a rozumnosti nielen čínskej (konfuciánskej), ale aj stredoázijskej (moslimskej) diplomacie.

Na záver jednodňového stretnutia ministri prijali nasledujúce (ak chcete, čiastkové) dokumenty:

• Memorandum o zriadení formátu stretnutí ministrov zahraničných vecí SA + Čína – čo len potvrdzuje skôr napísané, že tento formát sa stáva pravidelnou súčasťou regionálneho diplomatického kalendára;
• Spoločné vyhlásenie o spolupráci v boji s COVID-19 – tu sa okrem COVID spolupráce a solidarity hovorí aj o projektovaní ekonomického rozvoja v regióne;
• Spoločné vyhlásenie o aktuálnej situácii v Afganistane – akcentuje dôležitosť spolupráce krajín regiónu v oblasti bezpečnosti a najmä dosiahnutia stability v Afganistane, ktorá je kľúčovým momentom pokoja v regióne. Sociálny a ekonomický rozvrat, v ktorom zanechávajú Spojené štáty (a ich spojenci a spojenčekovia) túto krajinu, bude mať vplyv na regionálny a nadregionálny stav;
• Spoločné vyhlásenie o ďalšom prehĺbení medziregionálnej spolupráce – už samotný názov hovorí za všetko a ďalší komentár by bol len nosením dreva do lesa.

Celkovo boli závery zhrnuté v Spoločnom vyhlásení druhého ministerského stretnutia: „Stredná Ázia a Čína“ (Совместное заявление Второй министерской встречи «Центральная Азия и Китай» /Joint statement of the Second Ministerial Meeting Central Asia and China»)[5]. V tomto (možno pokojne povedať historickom) dokumente ministri skoncentrovali svoj záujem o aktivizáciu medziregionálnej spolupráce či skôr koordinovania postupov a zvyšovania úrovne regionálnej bezpečnosti.
 

Pár slov na záver

Výsledky, resp. dôsledky tohto summitu ministrov zahraničných vecí de facto naznačujú, že pre aktuálne elity, ktoré stoja na čele krajín Strednej Ázie, nehľadiac na to, či sú podfarbené prorusky, protirusky, proiránsky alebo len formálne neutrálne, je konštrukcia spolupráce s Čínou (zatiaľ v ekonomike a bez zásahov do politiky) pre ne výhodná a potrebná.

Tiež sa týmto stretnutím v meste Si-an potvrdila dlhodobá či skôr strategická regionálna paradigma. A to, že dialóg krajín Strednej Ázie so silným východným susedom – Čínou a súbežne historicko-rozhodujúcim strategickým partnerom – Ruskou federáciou, nie je v kontrapunkte. Nakoniec, strategické záujmy Moskvy a Pekingu vykazujú vo vzťahu k Strednej Ázii (a nielen tam) v ostatnom období viacej totožných záujmov než trecích plôch! No a tomto fenoméne treba vedieť.

Jednostranná orientácia len na niekoho ešte nikomu nepriniesla dlhodobý úspech, skôr naopak, a múdri ľudia to vedia.

Táto múdrosť platí aj pre dnešné vnútorne bolestivo doškriabané Slovensko. Lenže, kde vziať múdrych (alebo aspoň normálnych) ľudí v dnešnej mocenskej pavučine Slovenska.

Nájsť ich je naďľudské sily!

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

 

---

[1] Pozri: https://www.ritmeurasia.org/news--2020-07-22--novaja-forma-regionalnogo-dialoga-centralnoj-azii-i-kitaja-50066

[2] Zdroj: https://namaz.today/ramadan

[3] Pozri: https://www.noveslovo.sk/c/American_v_Strednej_Azii

[4] Bližšie k jeho profilu pozri: http://www.kitaichina.com/se/txt/2015-08/07/content_699032.htm

[5] Bližšie pozri: https://www.fmprc.gov.cn/mfa_eng/zxxx_6805/t1875501.shtml

Korea and Washington

Mike Whitney: Problémem je Washington – a ne Severní Korea

Asie, Politika, U.S.A./Kanada, Války a terorismus, Zbrojení  

Ctěme pravdu: Důvody, pro které Kim Čong-il neodešel dosud na věčnost stejně jako Saddám Husajn či Kaddáfí, jsou dva. Prvním je, že Severní Korea nespočívá na oceánu ropy, a druhým pak skutečnost, že tento sever vlastní kapacitu, která je schopná proměnit Soul, Okinavu a Tokio v hromady kouřících trosek. Kdyby těchto dvou okolností nebylo, Pchonjang by se stal cílem preventivního amerického útoku už před lety, a Kim Čong-il by už dnes nežil. Nukleární zbraň se tak vůči americkému válečnému avanturizmu prokázala být jediným účinným protijedem.

Američané, jejichž znalost historie nesahá hlouběji než k 11. září 2001, nemají ani zlomeček tušení, jak americká soldateska zatočila se Severní Koreou v době korejské války. Zde je kratičký přehled tehdejších událostí, který snad konečně objasní, proč je Severní Korea ještě 60 let po podepsaném příměří vůči Washingtonu tak nedůvěřivá a ostražitá:

V časných padesátých letech minulého století svrhli Amerčané na Severní Koreu více bomb, než jich svrhli na všechny japonské cíle v Pacifiku během Druhé světové války. Při kobercových náletech na cíle vojenské i civilní zasypali Američané zemi 32 000 tuny napalmu s tím výsledkem, že devastace daleko překonala míru, jež by k ukončení války dostačovala. Kompletně zničena byla velká města, zabity či vyhnány ze svých domovů byly statisíce nevinných civilistů a další statisíce se staly obětí hladu. Americká novinářka Blaire Hagdunová napsala: „V průběhu tří válečných let jsme zabili zhruba 20 procent severokorejské populace“. A letecký generál Le May, velitel strategického letectva v Koreji, prozradil v roce 1984 Deanu Ruskovi, někdejšímu ministru zahraničí USA (1961-1969): „ Rozbombardovali jsme v Koreji všechno, co se hýbalo, dokonce i každou cihlu, která ještě ležela na cihle druhé.“

Při nízkých letech nad městskými cíli ničily americké bombardéry jak vodní přehrady hydroelektráren, tak přehrady zavlažovací, takže miliony hektarů zemědělské půdy se ocitly pod vodou – samozřejmě s následkem ničivého hladu.

Od těch dob se Washington nikdy nesnažil zakrýt vůči Severní Koreji své nejhlubší pohrdání, a v průběhu 64 let od skončení války činil vše, co bylo v jeho silách, aby tuto zemi i nadále trestal, ničil a přinášel jí bolest. Přivodil na Korejskou lidově demokratickou republiku (KLDR) hladomor, zabránil jí v přístupu k cizímu kapitálu i k cizím trhům a škrtil její ekonomiku zničujícími sankcemi. A v neposlední řadě podél celé její jižní hranice zřídil hustý systém raketových a vojenských základen.

A hlavně: Vyloučil s KLDR jakákoli jednání, protože Washington prostě odmítá sednout si za jeden stůl se zemí, která je v jeho očích tak hluboce pod jeho úrovní.

Většina lidí má dnes za to, že za problém Severní Koreje si může Severní Korea sama, což je ovšem hluboký omyl. Problém spočívá ve Spojených státech. V jejich neochotě o čemkoli se Severní Koreou jednat, skončit válečný stav s ní, který už trvá 64 let a nebyl dosud uzavřen, i v jejich neochotě poskytnout severu základní bezpečnostní záruky.

Aby si zachovaly obraz „tvrdého muže“ a daly svým občanům na vědomí, že se slabšími zeměmi nediskutují, ženou USA svět do nukleární války.

A přitom: vztahy se severem je možno normalizovat, vazby je možno posílit, důvěru je možno obnovit a nukleární hrozbu rozptýlit.

Potřebuje to jen maličkost. Změnit americkou politiku a dát moc těm jejím politickým vůdcům, kteří touží po míru víc než po válce.

Zdroj: http://www.paulcraigroberts.org/2017/07/03/the-problem-is-washington/

Philippines fruits

TOP 10 Tropical and Exotic Fruits of the Philippines

The tropical climate of the Philippines makes it possible for the soil to grow some delicious exotic fruits. Most of these exotic fruits are of South American origin and brought here by the West Indies, Spanish or the Americans. These heavenly fruits can be found fresh in the local market for cheap prices. Some of the fruits mentioned are only available seasonally.

1. Philippine Mangoes
- undeniably Philippine mangoes are the sweetest and juiciest in the world. Recorded in the 1995 World Guinness Book of Records as the sweetest fruit. The sweetest mangoes come from the province of Zambales and Guimaras in IloIlo.

There is a wide variety of mangoes in the Philippines but the most popular and the sweetest is the "Kalabaw" variety. Locals eat unripe green mangoes with bagoong (shrimp paste) although this maybe an usually acquired taste. Green mangoes are great with vodka as cocktails!




2. Rambutan - sweet and juicy when fresh. Rambutan literally means hairy caused by the 'hair' that covers this fruit.
   
   
   
   
3. Avocado - very refreshing as fruit shake. Try if you can find avocado flavored ice-cream in the local groceries. Arce is a good brand of local ice cream. They use local fruits as flavor. Avocado is cheap in the Philippines. You can buy them at 1$USD for a kilo and when in season they can go as low as .50$USD per kilo!
   
   
   
   
4. Lanzones - sweet and succulent little round fruits. The sweetest lanzones come from the province of Camiguin, where they hold an annual festival celebrating the lanzones fruit.
   
   


5. Durian - the king of Tropical fruits found it's way in the Philippines through our neighboring countries. Known for its large size and unique aroma. Some people regard the durian as fragrant; others find the aroma overpowering and offensive. The 19th-century British naturalist Alfred Russel Wallace famously described its flesh as "a rich custard highly flavoured with almonds". The province of Davao in Mindanao is home to durian farms.
   
   
   
6. Langka (Jackfruit) - when ripe this fruit is very sweet and has a very aromatic flavor. It also widely used as cooking ingredient for local desserts such as ginataan and turon.
   
   
   
7. Atis (Sugar Apple) - very sweet and creamy. It's a little bit of effort to eat this fruit as they have a lot of seeds. The fruit flesh is sweet, white to light yellow, and resembles and tastes like custard. The edible portion coats the seeds generously; a bit like the gooey portion of a tomato seed. Sugar-apple has a very distinct, sweet-smelling fragrance
   
   
   
8. Chico (Sapodilla) - It's aroma can be compared to beer but don't let it fool you for it is tasty. The flavor is exceptionally sweet with what can be described as a malty flavor.Originally known to have come from the West Indies
   
   
   
9. Watermelon (Pakwan) - though widely available in many parts of the world nothing beats the refreshing taste of a succulent, sweet and juicy watermelon in the summer months.
   
   
   
10. Santol (Wild Mangosteen) - available during the summer season. The taste is sweet and sour. The bigger variety called "Bangkok" is sweeter, the smaller variety is on the sour end. It is also used as souring agent for some Filipino dishes like sinigang.

MORE EXOTIC FRUITS FROM THE PHILIPPINES....


Kaimito (Star Apple)



Duhat (Java Plum)



Guyabano (Soursop)



Balimbing (Star Fruit)



Chesa (Lucuma) It has the texture of squash or the yolk of a boiled egg.



Aratiles (Jamaica Cherry, Muntingia) These cherries are very sweet. The sweetness brings with it an excellent taste, because it has a lovely fragrance that makes people keep on eating them. These cherries are often eaten by children because they taste quite like cotton candy.



Sinigwelas (Spanish Plum) It does taste like plum but it has less flesh and more seed.

Japan

50 amazing facts about Japan! 50. Late-night dancing is illegal in Japan 49. Japan has more than 50,000 people that are over 100 years old 48. Japan has only 2 gun-related homicides a year 47. The world’s oldest company operated in Japan from 578 AD to 2006 46. Japan consists of over 6,800 islands 45. The average delay of a Japanese train is just 18 seconds 44. Square watermelons are grown in Japan 43. There are more pets than children in Japan 42. More adult diapers are sold in Japan than diapers for babies 41. 98% of all adoptions are of male men If you thought those facts were crazy, wait until you see the remaining 40 crazy facts about Japan, with 40 to 31 on our countdown found on the next page. 40. There are over 5 million vending machines in the country 39. In Japan, sleeping on the job is acceptable 38. There’s a highway that goes through a building in Japan 37. For the Japanese, black cats bring good luck 36. More paper is used for comics than for toilet paper in the country 35. Japanese Haiku poetry, which consists only of three lines, is the shortest in the world 34. 70% of Japan’s surface is covered in mountains, with over 200 volcanoes 33. Japan’s literacy rate is almost 100% 32. There are approximately 1,500 earthquakes yearly in Japan 31. Rice is eaten in every meal in Japan 30. Japanese people live an average of four years longer than Americans 29. ‘Karaoke’ means ‘empty orchestra’ in Japanese 28. Raised floors help indicate where to take off your shoes 27. There are almost 130 voice-acting schools in Japan, due to anime’s success 26. There are coffee shops in Japan where you can play with kittens 25. Japan has produced 18 Nobel Prize winners 24. The Japanese population is 98% Japanese; there are almost no immigrants 23. Japan’s unemployment rate is less than 4% 22. Going to KFC is a Christmas tradition in Japan 21. In Japan, it is rude to say “no” directly 20. In Japan, flower arranging is a form of art 19. For the Japanese, it is impolite to tear a gift’s wrapping 18. Snowmen in Japan are made of two snowballs, not three 17. Japanese people carry around a small towel to wipe their sweat off 16. Most homes have extra shoes for guests 15. Drinking or eating while walking is considered to be rude 14. Bus drivers turn the vehicle off at red lights to reduce pollution 13. At Japanese train stations, there are staff workers whose job is to help shove passengers inside the train, as they are so crowded 12. If you are sick in Japan, you should wear a mask to prevent spreading your disease. 11. The most popular pizza topping is squid 10. There are lactation bars where you can get fresh human breast milk: a shot, or straight from the nipple even 9. The Japanese police have paintballs to shoot at fleeing vehicles so as to identify them easily 8. There’s a sacred shrine in Japan that is rebuilt every 20 years 7. ‘Yaeba’, crooked teeth, is considered attractive; so much so that girls go to the dentist to get their teeth unstraightened 6. In 1949, India sent the Tokyo zoo two elephants to cheer the spirits of the defeated Japanese empire 5. Every year in Japan men compete to get the title of “fastest shirt ironer” 4. The Aokigahara forest at the base of Mount Fuji is a traditional suicide spot. 3. The ‘ganguro’ Japanese fashion (literally ‘black face’) consists of dying your skin as dark as possible 2. In Japan you can find the world’s shortest escalator, it only has 5 steps 1. Slurping when eating noodles is polite and indicates that the food is delicious

__._,_.___

Syria 1922

Syrian war