PONOVEMBROVÝ PRÍBEH KOŠICKÝCH ŽELEZIARNÍ
Je to príbeh hlupákov a darebákov; hlupákov zdola a darebákov zhora. Keď rodiaca sa a orgazmujúca novembrová lumpeninteligencia menila náš pokojný svet na svet kapitálu, jeho slobody a jeho demokracie, nedalo sa to bez zapojenia robotníckej triedy. Tá bola vedúcou silou socialistickej spoločnosti. Marxizmus, jeho filozofia, etika, estetika, ale aj ideológia, či ekonomická teória chápali túto sociálnu skupinu ako spoločenskú silu v mene ktorej, a za účasti ktorej, sa uskutočnia také revolučné premeny spoločnosti, že zaniknú – odstránia sa – príčiny chudoby, biedy, nezamestnanosti, vojen, vykorisťovania a útlaku. Že sa uskutoční sen mnohých generácií, a to od nepamäti ľudstva, sen o spravodlivej a ľudskej spoločnosti. Kde bude platiť rovnosť, skutočná solidarita, a mierové spolunažívanie národov. Že prestane platiť zásada, písaná i nepísaná: človek človeku vlkom. Socializmus v praxi, a zároveň prvá, nižšia etapa historicky novej, komunistickej spoločensko-ekonomickej formácie. Také boli a v spomienkach zostali, hriechy komunistov.
To, čo dnes máme, za to bojovali ich odporcovia: celý tzv. tretí odboj. Uskutočnili sa ideály a ciele plejády politických väzňov, amatérov i platených profesionálov. Im treba poďakovať, modliť sa za nich, stavať im pomníky, rozdávať štátne vyznamenania za dnešný blahobyt, za masy bezdomovcov a žobrákov, za živorenie detí a dôchodcov, a chudobu väčšiny spoločnosti. S jasnou, až fatálnou perspektívou vojen a nešťastí. Plány darebákov sa plnia ďalej. Ukrajinský prezident už povolal na svoje územie vojská NATO, vrátane dvoch našich tankov, aby tam cvičili. Gliwice na dosah. Poliaci a ich bratia v zbrani, zúfalo tlačia Titanic do cieľa. Hrozbou pre mier je aj náš minister obrany, ktorý si ešte nezvykol, že už nevelí motostreleckej rote.
Veľké sny, podobne ako veľké lásky, vyžadujú odhodlanie, vernosť, vášeň a zanietenosť, ale aj obyčajnú trpezlivosť. A keďže majú ľudský pôvod, nevyhnú sa ani chybám, ilúziám, malým či väčším omylom. Nevydarený nedeľný obed ešte nemusí byť dôvodom na povolanie Otela do služby. Ale vernosť a zásadovosť nakoniec taký sen vždy naplnia. Stane sa. November, podobne ako farebné a iné majdán či arabrevolúcie, z veľmajstrovskej dielne v USA a ich eurožravcov, boli naplánované inak. Aby boli úspešné, aby sa vrátili investície z vymývania mozgov, predpokladali primerané množstvo hlupákov a primerané množstvo darebákov. A tí ostatní, než sa spamätajú, rovnako ako v nacistickom Nemecku, už budú stáť v radoch vo wehrmachte, alebo na Kupónovú knižku. Jednoduchý a odskúšaný recept.
Košické železiarne svoj sen dosnívali v kvietkovanom Národnom divadle. V ich mene, po plejáde utláčaných hercov, vystúpil aj zástupca robotníckej triedy a pridal sa na stranu víťazov. Vepeenkársky hlupáčik ešte nevedel, že strana víťazov už nikdy nebude jeho, ani tých, ktorí v pote tváre tieto železiarne postavili a oddreli v nich, pri vysokých peciach, či inde, v noci aj cez sviatky, roky poctivej práce. Za to mali nie len rodinné podnikové rekreácie, za cenu ktorej dnešné vyzradenie by mohlo vyvolať masové nepokoje, ale aj bezplatnú zdravotnú starostlivosť a vzdelanie, teplé jedlo aj na nočných zmenách, nápoje a lacnú dopravu z a do práce, ale aj pokojný a dôstojný mierový život. Taká nuda. Navyše, ak jeden z budúcich ministrov ich uistil, že byť nezamestnaným je fajn. Budú si môcť chodiť na rybačku, alebo naháňať zlodejov po dome, kedy sa im zachce. A tuzexovo vysvetrovaný, z Party 77, aj v prezidentskom prejave, dal čestné slovo, že žiadna nezamestnanosť nebude, že je to len komunistické strašenie. Dnes je úplne jedno, kto bude ich novým vlastníkom; kapitál prichádza a odchádza len pre zisk, a so ziskom. Bratia v zisku.
Príbeh košických železiarni koncentrovane vyjadruje celé ponovembrové divadlo. Keď sa stavali, investorom bol socialistický štát, to jest boli postavené z domácich zdrojov, z práce a daní nás všetkých. My, občania, bez rozdielu rasy a pôvodu, sme boli rovnými vlastníkmi, ich spolumajiteľmi. Štát nám to vyplácal cez bezplatné školstvo a zdravotníctvo, lacné a dostupné byty a celú škálu sociálnych istôt. Železiarne boli postavené za technologickej a inej pomoci Sovietskeho zväzu. K tomu bola vybudovaná špeciálna, širokorozchodná trať z jeho územia až k peciam, na prepravu železnej rudy. Za rudu sme nemuseli platiť peniazmi, ale tovarom, výroba ktorého dávala prácu tisíckam našich ľudí. Hladové doliny či nezamestnanosť Rómov bol len sen Party 77.
Po prevrate, po neurochirurgických úpravách myslenia a hodnôt, za aktívnej účasti hlupákov a darebákov, zisky železiarni – pôvodne do štátneho rozpočtu – presmerovali do súkromných rúk. Najprv domácich, aby sa naplnili pinkódy a stranícke kasičky. Potom k tým, čo sa o ich výstavbu a fungovanie ničím nezaslúžili. Rovno do USA. Jedni postavili, pracovali, druhí užívali. Taká je sloboda a demokracia v kapitalizme. V praxi sa javí tak, že americkí majitelia za jeden deň minú, len na kubánskych cigarách, viac ako mesačne zarobí potomok vepeenkárov pri vysokej peci, či sa mu ujde na almužne nazývanej dôchodok. A ak by ste to chceli zmeniť, vrátiť veci do normálu, aby meradlom hodnôt bola práca, nie ukradnutý majetok, ste ľavicoví extrémisti!
Čítajte so mnou: „Ľavicový extrémizmus sa vyznačuje predovšetkým sociálnymi, triednymi predsudkami, sympatizuje s historickým komunizmom a anarchizmom. Prívrženci chcú zaviesť sociálno-komunistický režim alebo anarchiu. Pokúšajú sa o absolútnu rovnosť v spoločnosti… Typickým znakom ľavicového extrémizmu je rozširovanie princípu rovnosti na všetky oblasti života a pre všetkých ľudí.“ Taká je oficiálna stránka ministerstva vnútra SR, január 2017. A určite ju sformuloval bývalý komunista druhej intelektuálnej kategórie, ale najvyšších ambícií. A určite pochádzal z chudobných vidieckych pomerov. A určite, nebyť etapy socializmu, dodnes by mal v domčeku udupanú hlinu. Teraz má udupanú česť a morálku bez hraníc.
Sympatické je, že minister reprezentuje ľavicovú sociálnodemokratickú stranu. Strany tohto typu sa vždy hlásili, aby sme nepoburovali marxizmom, a členstvom jeho otca v KSS, k ideálom Veľkej francúzskej revolúcie. Sloboda, rovnosť, bratstvo. Boli to aj ideály renesancie, predtým ešte starovekých filozofov, dokonca aj najstarších čínskych mysliteľov pred, pred nimi. A rôzne formulované sú tieto ideály prítomné v každom veľkom náboženstve, vrátane kresťanstva. Tradované umývanie nôh, bratia v Kristu, je len vyjadrením pokory a rovnosti všetkých ľudí. Zásady nepokradneš, či nezabiješ nevymysleli komunisti, sú v desiatich božích prikázaniach. Židia i kresťania sa k nim denne hlásia. Pravda, pokiaľ práve nevyhrali voľby a nesedia vo vláde. Alebo nevlastnia banku alebo fabriku na tanky či rakety. Privatizácia nebola krádež, bola to superkrádež. Povolený pravicový extrémizmus. Hlupáci dovolili, darebáci vymodlili.
Rovnaký názor na ľavicový extrémizmus, ako ho dnes definuje naše za-kalené ministerstvo vnútra, mal aj Hitler. Aj fašisti odmietali akúkoľvek rovnosť: rasovú, triednu, či sociálnu. Smer Oswienczim, znova a nanovo? Nepropaguje naše ministerstvo vnútra, náhodou, hodnoty, ktoré sú trestným činom? Aj v nacistickom Nemecku, než začali vraždiť Židov, komunistov, kňazov, či Rómov a duševne chorých, zakázali najprv snívať. Naberáme rovnaký smer?
Židia i Nežidia si v týchto dňoch pripomenuli obete holakaustu a oslobodenie najväčšieho koncentračného tábora v poľskom Oswienczime. Nikdy viac! Len sa znova zabúda na takú maličkosť, na príčinu: kto takéto tábory staval, a kto z nich ich obete oslobodzoval. Kto a koľkokrát vzdal, pri týchto spomienkach, úctu Sovietskej armáde za toto oslobodenie? Náš prezident, horlivý odporca fašizmu, by hádam pri takýchto slovách vďaky preglgol nie len svoju zväzácku, ale aj otcovu stranícku knižku.
Fašizmus nezastavíme tým a tak, že budeme ukazovať jeho obete a pripomínať jeho brutalitu, to je len časť pravdy. Druhá, kľúčová, je o jeho príčinách. Že je dielom kapitalizmu, takého systému, v akom dnes žijeme. Stačí sa len pozrieť v akých podmienkach, a ako žije drvivá väčšina našej spoločnosti. Tí, čo nevlastnia železiarne, alebo stream cofee, ktorí ak aj majú prácu, či priemerný dôchodok, ledva prežívajú. Toto nie je koncentračný tábor? A čo svet? Aký je rozdiel medzi fingovaným nacistickým napadnutím Poľska a fingovaným americkým napadnutím Iraku, Líbye? A čo nám roky chystajú naši triedni priatelia na Ukrajine?
Aký je rozdiel medzi mučením väzňov v nacistických táboroch a mučením väzňov v súčasných amerických väzniciach? A čo tajné väznice americkej CIA? Nie je to, prinajmenšom hanba systému? Nie je to aj naša hanba a urážka, že toto je náš spojenec? Naozaj sme si ho vybrali? Ak vznikajú tzv. populistické strany, sú len zákonitou reakciou na realitu, na obavy občanov, ktorí sú zastrašení, a v koncoch. Nevedia sformulovať svoje ciele, i nájsť cestu ako zmeniť tento falošný svet plný nespravodlivosti, dvojakých metrov a zločinu.Aj podľa teologických učení Stvoriteľ nedovolí, aby rastúca masa zla prevážila a zničila jeho dielo. Zasiahne. Keďže je originálny, potopa sveta nehrozí. Možno len predpokladať, že to bude zábava na celý vesmír. Otázka otázok je: kde je tá, jeho i ľudská, kvantitatívna hranica? Marxizmus ju definuje ako revolučnú situáciu, keď utláčaná väčšina už nechce takto ďalej žiť. K revolúcii to ešte nestačí, musí byť splnená aj druhá podmienka, a to, že staré zlo už nedokáže zabrániť zmene. Tak nám pán Boh, pred hlupákmi a darebákmi, pomáhaj!
