Ján Čarnogurský etc.

 Nalejme si omšového vína-páni DEMOKRATI a ZLOČINCI! Stálicou v
> > krátkej histórii od začiatku 20. storočia sa stala rodina
> > Čarnogurských, pôvodní židovskí privandrovalci z Poľska, ktorí
> > pred usídlením v Malej Frankovej konvertovali na
> > rímsko-katolícku vieru. Ich vývoj až do dnešných dní to jasne
> > deklaruje. Otec Pavol Čarnogurský sa politicky angažoval najmä
> > za Slovenského štátu tak čitateľne, že keď bol na nátlak Hitlera
> > prijímaný v Slovenskom sneme Židovský kódex, náhle sa mu
> > dostavili urologické potiaže aby sa vyhol hlasovaniu. To bol
> > jasný signál pre deportovaných židov, ktorí mu masovo
> > odovzdávali do doby predpokladaného návratu z nútených prác
> > cennosti a majetky. Krátko po zamatovej revolúcii 17.11.1989, de
> > facto majetkovom prevrate, predala rodina Čarnogurských jeden z
> > bývalých židovských domov na Palisádach č. 56, Minerfinu,
> > s.r.o., privatizérom J. Móderovi, T.Chrenekovi, Blaškovi, ktorí
> > v čase Klausovej šokovej terapie skorumpovali viacerých členov
> > českej vlády (tak ako Andrej Babiš), vrátane bývalého českého
> > premiéra Stanislava Grossa, prostredníctvom ktorého sa zmocnili
> > Třineckých železiarní a nedávno mu za to darovali druhú časť
> > obchodného kontraktu privatizácie (províziu, akcie za 100 mil.
> > Kč). Pavol Čarnogurský bol ako poslanec Slovenského snemu tak
> > vyťažovaný deponovaním cenností a židovských majetkov, že ich
> > rodinný priateľ Gustáv Husák (Čechmi vyhlásený za buržoázneho
> > nacionalistu a väznený za presadzovanie autonómie Slovenska) ho
> > v neprítomnosti zastúpil v manželských povinnostiach a k synom
> > Ivanovi a Pavlovi mu splodil ich brata Jána. Bolo iba
> > elementárnou slušnosťou, že sa s nebohým otcom Ján Čarnogurský
> > rozlúčil na jeho poslednej ceste, veď toľko pre celú rodinu
> > Čarnogurských po normalizácii toho vykonal. Zabezpečil, aby brat
> > Jána a Ivana, Pavol mohol vycestovať do Kanady, kde už zostal a
> > za ktorým boli vyvezené všetky cennosti po židoch, ktorí sa po
> > vojne už nevrátili na Slovensko, a ktoré boli pred deportáciami
> > zverené ich otcovi Pavlovi do dočasnej držby. Nepokladali za
> > potrebné dohľadať príbuzných, alebo odovzdať zlato, platinu,
> > diamanty, umelecké diela ŽNO, alebo Wiesenthalovmu centru pre
> > vyhľadávanie vojnových zločincov vo Viedni. Budú vyňaté
> > dokumenty o rodine Čarnogurských zo zverejnenia arizácie ÚPN ?
> > Gustav Husák zabezpečil kariéru nielen Jánovi, ale aj bratovi
> > Ivanovi, ktorý dostal lukratívnu ponuku pracovať na stavbách v
> > Iraku, čo bolo podmienené poskytovaním informácií komunistickej
> > strane. Synovi Jánovi umožnil vyštudovať právo v Prahe a
> > zaangažoval ho do českej inelektuálnej komunistickej
> > spoločnosti, českého židovského disentu a utajenej spolupráce s
> > ŠtB. Simuláciou takzvaného prenasledovania tesne pred novembrom
> > 1989 (stratégia internácie, spoluorganizovanie Sviečkovej
> > manifestácie) ho pripravil na nebývalú kariéru okamžite po
> > majetkovom prevrate. Pražskou židovskou societou bol vymenovaný
> > do funkcie podpredsedu vlády ČSFR, kde mal (po dohode Havla s
> > komunistami a ŠtB) trojjediné postavenie ministra vnútra ČSFR
> > spolu s Waltrom Komárkom a Marianom Čalfom. Druhou jeho osobnou
> > záležitosťou okrem zmocnenia sa vedenia KDH (pôvodne to mal byť
> > S. Krčméry) bolo získať všetku dokumentáciu ŠtB o bratovi
> > agentovi Ivanovi, ktorý sa stal postupne riaditeľom Hydrostavu,
> > poslancom FZ a podpredsedom SNR. Keď Ján Čarnogurský zdvihol moc
> > zo zeme a stal sa predsedom vlády na Slovensku, typicky
> > pokračoval v deštrukčnom riadení hospodárskeho potenciálu
> > Slovenska v súlade s federálnou utajenou doktrínou ŠtB.
> > Súhlasil, aby sa zastavili dve najväčšie federálne investičné
> > akcie na Slovensku, ZÚŠP ( záväzné úlohy štátneho plánu) -
> > výstavba metra v Bratislave a dokončenie VD Gabčíkovo. Súhlasil,
> > aby financovanie Gabčíkova prešlo z rozpočtu federácie na
> > financovanie zo slovenského rozpočtu. Dokončenie diela si
> > vyžiadalo 26 miliárd Kčs a Sk, v dnešných cenových reláciách by
> > to predstavovalo najmenej 260 miliárd Sk. Je mementom a
> > pozoruhodné, akým spôsobom bolo sťažované dokončovanie Vodného
> > diela Gabčíkovo aj vládou V. Mečiara, ktorý si dnes robí zásluhy
> > na jeho uvedení do prevádzky. Odborne a kvalifikovane to je
> > spracované v dokumente Júliusa Bindera "Bez mýtov, taká bola
> > skutočnosť", z 23-24 októbra 2007, ktorý autor rozdal všetkým
> > účastníkom konferencie konanej v uvedených dňoch v Dunajskej
> > Strede, na ktorú nebol ani pozvaný. Autor materiálu zrejme vedel
> > prečo nemal byť prítomný na konferencii, lebo nedostal ani
> > možnosť vystúpiť k retrospektíve vybudovania VD. V predloženom
> > materáli podrobne definuje hlavných oponentov dobudovania diela
> > M. Hubu, P. Baca a Dominika Kocingera, splnomocnenca vlády za
> > KDH. Dokument precizuje, že toto unikátne dielo, okrem
> > zabezpečenia enviromentalistiky a kvalitnej pitnej vody pre celý
> > Žitný ostrov a aj Bratislavu, a výrobením 35 mld. KWh
> > elektrickej energie vynieslo najmenej 50 mld. Sk. Napriek tomu
> > žiadna vláda od roku 1990 nepokročila v otázke zmluvného
> > dokončenia celého diela Gabčíkovo - Nagymaros obojstranne
> > výhodného pre oba štáty. Už začiatkom roku 1987 sa realizovala
> > koncepcia centralizácie vplyvu KGB z pražského centra. Synovia
> > vyšších dôstojníkov ŠtB Dospivu a Haščáka, boli vyslaní do GRU v
> > Moskve, kde boli pripravovaní na majetkový prevrat v ČSFR. Na
> > Slovensku mali najvyššie funkčné zastúpenie v KGB predseda SNR
> > Viliam Šalgovič a žid Vladimír Lexa, ktorý bol v tom čase
> > presunutý z funkcie námestníka ministra priemyslu SR za
> > námestníka FMTIR ČSFR, k ministrovi Jaromírovi Obzinovi, funkčne
> > najvyššiemu zástupcovi KGB v Čechách. Po Gorbačovovej
> > perestrojke sa chopila ŠtB zorganizovaním majetkového prevratu
> > nafingovaním potlačenia študentov v Prahe. Okamžite prešiel
> > Vladimír Lexa do vlády Milana Čiča ako prvý podpredseda a
> > predseda Slovenskej komisie pre plánovanie a VTR,
> > najvýznamnejšieho centrálneho orgánu. Na zakrytie zraku Slovákom
> > boli so súhlasom židovského jadra VPN pojatí do vlády ambiciózni
> > a poslušní J. Kučerák, V. Ondruš, L. Snopko, M. Kováč, M.
> > Porubjak, L. Pittner... Ján Čarnogurský uchopením moci z ulice
> > na Slovensku bol "In", raketovo nastúpil cestu otvorenia sa
> > svetovému kapitálu, podobne ako Jeľcin v Rusku. Zrušil
> > najvýznamnejší prierezový ústredný orgán centrálneho riadenia,
> > Slovenskú komisiu pre plánovanie a VTR. Bol novátorom,
> > iniciátorom a vzorom pre netransparentnú privatizáciu majetku
> > štátu (národného majetku), keď ako prvý použil formu predaja
> > národného majetku vopred určenému záujemcovi. Takto predal
> > majoritnú časť VHJ Slovenského tabaku nemeckej firme Remtsma bez
> > súťaže (dnešný SIT). Len úplnou náhodou sa stal agent ŠtB Jozef
> > Banáš manažérom v SIT Slovakia.