Showing posts with label finance. Show all posts
Showing posts with label finance. Show all posts

Wednesday, April 10, 2019

U.S. National Debt

U.S. National Debt Clock April 2019

An Overview of the United States National Debt
The Current Outstanding Public Debt of the United States is:

$22,027,449,134,390.73

Last Updated: Wednesday, April 10th, 2019
Every man, woman and child in the United States currently owes
 $72,501
 for their share of the U.S. public debt

Public Debt: $16,217,448,195,590.20

Intragovernmental Holdings$5,810,000,938,800.53

Total U.S. National Debt: $22,027,449,134,390.73
Question: Who owns the public debt? 
Answer: Mutual funds, pension funds, foreign governments, foreign investors, American investors, etc.
Which Foreign governments own the most U.S. debt?
Answer: Here is the Top 10 (as of May/2018)

1. China, Mainland, $1151.4 billion dollars
2. Japan, $1028.0 billion dollars
3. All Other, $549.3 billion dollars
4. Brazil, $317.0 billion dollars
5. Ireland, $290.4 billion dollars
6. United Kingdom, $276.3 billion dollars
7. Luxembourg, $227.2 billion dollars
8. Switzerland, $226.9 billion dollars
9. Cayman Islands, $199.4 billion dollars
10. Hong Kong, $192.3 billion dollars

*Includes oil exporting countries such as Saudi Arabia and Iran
**includes countries such as Bermuda and the Cayman Islands
Of the $5.1 trillion dollars of US debt that is owned by foreign governments, China and Japan own nearly half, as evidenced by this chart:


Growth of US Debt Over Past 50 Years
*
Current: $22,027,449,134,390.73

2010: $13,178,317,356,215.73
2004: $7,379,052,696,330.32
1999: $5,656,270,901,615.43
1994: $4,692,749,910,013.32
1989: $2,857,430,960,187.32
1984: $1,572,266,000,000.00
1979: $826,519,000,000.00
1974: $475,059,815,731.55
1969: $353,720,253,841.41
1964: $311,712,899,257.30
1959: $284,705,907,078.22

Commonly Asked Questions:
How much Money does the United States Owe China?
A: $1.15 Trillion (May/2018)
How much Money does the United States Owe Japan?
A: $1.03 Trillion (May/2018)
How much Money does the United States Owe Russia?
A: $0 Billion (May/2018)
How much Money does the United States Owe the United Kingdom?
A: $276.3 Billion (May/2018)
How much Money does the United States Owe Germany?
A: $68.3 Billion (May/2018)
How much Money does the United States Owe Canada?
A: $94 Billion (May/2018)

Wednesday, June 14, 2017

Dictate of financial elites


Diktát finančných elít

Dnes v 18:04 | afinabul |  NBS
USA sa stali zemou zasľúbenou pre Židov podobne ako pre mnohých občanov z celého sveta a hlavne z Európy. Sionizmus opierajúci sa o moc hlavne židovských bankárov postupnými krokmi ovládol USA a zároveň bojuje o nadvládu nad celým svetom. Presun moci a bohatstva do rúk úzkej skupiny najbohatších bankárov a priemyselníkov sa dial a deje hlavne finančnými trikmi (podvodmi, pripravenými a vyvolanými krízami, vojnami a revolúciami). Výsledky práce, majetok a kapitál väčšiny sa kradne a presúva do rúk vyvolených, pričom okradnutí sa dostávajú do otrockej závislosti od tých, čo ich okradli. Pozrime sa na tieto postupy. Pri klasickej úžere sa síce dá nadobudnúť značné bohatstvo, ale rýchly presun bohatstva celých štátov, a hlavne takého veľkého štátu, akým sú USA, sa dá uskutočniť vo veľkom iba pri získaní moci nad peniazmi. Takúto moc je možné nadobudnúť získaním práva na emisiu (tlačenie) peňazí, ktoré dovtedy patrilo do rúk štátov a nie súkromníkov, čím si štát zabezpečoval istú kontrolu nad svojou ekonomikou. Presunom tohto práva do rúk súkromníkov štát stráca túto kontrolu. Aby súkromník mohol tlačiť (emitovať) peniaze v neobmedzenej miere, je treba zároveň upustiť od zlatého štandardu, t.j. krytia peňazí zlatom. Tak by mohol tlačiť peniaze bez obmedzenia a cez ne postupne (inflácia), alebo skokovito (úmyselne vyvolané hospodárske krízy) presúvať všetko bohatstvo a moc do svojich rúk.
Aby najväčší židovskí bankári dosiahli úplnú moc nad USA a následne nad celým svetom, bolo treba uskutočniť obidva spomenuté kroky, t.j.:
  1. Získať do súkromných rúk právo emitovať (tlačiť) peniaze
  2. Zbaviť sa zlatého štandardu

Nadobudnutie práva emisie (tlačenia) peňazí do súkromných rúk sa stalo prvým strategickým cieľom sionistických bankárov. Umelým vyvolaním krízy na finančných trhoch pred prvou svetovou vojnou získali argument na to, aby mohli odôvodniť potrebu vzniku centrálneho fondu, ktorý by realizoval emisiu peňazí. Ten, ak by bol v rukách najväčších súkromných amerických bánk, umožnil by vraj regulovať finančný trh tak, aby sa predchádzalo finančným krízam a ekonomickej nestabilite.
Tento diabolský trik a najväčší podvod v dejinách sa im na počudovanie podaril. Mal katastrofálne dôsledky pre ľudstvo a stále ohrozuje existenciu civilizácie. V decembri 1913 americký kongres za prezidentovania Wilsona Woodrowa (stal sa prezidentom v marci 1913 bez akejkoľvek predchádzajúcej politickej skúsenosti) schválil zákon o Federálnom rezervnom systéme (Federal Reserve System - FED), čím vznikla prvá v histórii súkromná tlačiareň peňazí. A čo čert nechcel, vzápätí v auguste 1914 vypukla prvá svetová vojna, ktorá viedla k zániku najväčších monarchií a značnej koncentrácii bohatstva v rukách najväčších centrálnych bánk (Rothschild, Morgan, Wartburg, ..), ktorí na vojne a povojnovej obnove výborne zarobili a zbohatli.
Získaním absolútnej moci nad peniazmi najbohatšie bankárske klany získali postupne úplnú moc nad USA a jej politikou. Za peniaze sa dá kúpiť, získať, korumpovať a kontrolovať takmer všetko. Politici, vedci, spisovatelia, režiséri, média, bohatstvá a cennosti celého sveta - všetko vám padá k nohám.
Keď už najbohatší bankári uchopili moc nad peniazmi, ich najbližším strategickým cieľom sa stal presun podstatnej časti bohatstva a priemyslu USA do vlastných rúk. Tak sa začala pripravovať najväčšia lúpež v dejinách, ktorá sa mala udiať formou umelého znehodnotenia tohto bohatstva a jeho následného odkúpenia za babku. Najefektívnejšou formou takýchto lúpeži je príprava a vyvolávanie kríz, či už hospodárskych alebo aj vojen. Takýmto spôsobom sa pripravovala aj najväčšia hospodárska kríza, ktorej dôsledky boli veľmi tragické. Najprv bol pumpovaním peňazí do ekonomiky USA pomocou poskytovania výhodných úverov s nízkou úrokovou sadzbou stimulovaný rýchly hospodársky rast. Narastalo celkové zadlženie voči bankám, ktoré poskytovali úvery. Rozvinul sa trh z cennými papiermi do dovtedy nebývalých rozmerov. Takmer každý bol akcionárom a obchodoval na burze. Ľudia a priemyselné podniky brali lacné úvery vo vidine rýchleho zbohatnutia pomocou obchodovania na burze. Dopyt po cenných papieroch (bezcenných - ako sa ukázalo neskôr) rástol, lebo prinášali veľmi slušné výnosy, a teda aj ich ceny rástli, až sa úplne odpútali od reálnych hodnôt fyzických aktív, ktoré mali reprezentovať. Keď sa však finančná bublina ku koncu 20-tých rokov 20. storočia značne nafúkla, nastal čas priškrtiť peňažný kohútik a nechať bublinu prasknúť. Priškrtenie peňažných tokov obmedzením úverovania a zvýšením úrokových sadzieb spôsobilo, že hospodárska aktivita oslabla a dopyt po akciách klesol, čo vyvolalo paniku na burze. Zrazu ponuka predaja akcii výrazne prevýšila dopyt po nich, čím cena akcií prudko klesala. Banky kontrolované Johnom Morganom a jeho partnermi naraz žiadajú od všetkých vrátenie poskytnutých úverov. Každý zrazu potrebuje peniaze, aby mohol splatiť úver, a tak chce predať svoje akcie. Všetci chcú predať akcie, avšak nie je nikto, kto by ich chcel kúpil. Ceny akcií prudko klesajú a prepadajú sa na samé dno (po prudkom prepade v roku 1929 klesali ešte až do roku 1932). Vtedy akcie najhodnotnejších a perspektívnych podnikov ako aj iné cenné bohatstvá skupujú vo veľkom tí, čo krízu pripravili a vyvolali - najbohatší centrálni bankári a priemyselníci, a tak presúvajú podstatnú časť bohatstva USA do svojich rúk.
Burzoví makléri, ktorí si požičali od bánk, takisto musia vrátiť peniaze. Čo im zostáva - predať akcie. Lenže v podobnej situácii sa ocitajú aj ostatní a aj väčšina bánk (okrem centrálnych a ešte zopár silných). Milióny investorov krachujú. Konkurenčné banky skrachovali alebo boli takmer zadarmo skúpené centrálnymi bankármi, ktorí sa stali neobmedzenými pánmi nad USA a americkým národom. Tí, čo pripravovali krach, sa dopredu zbavili aktív predajom akcií. Výrazný prepad a krach ekonomiky USA sa nazýva pekne propagandisticky "depresiou" (roky 1929-1933), ktorá sa končí tým, že sa na scéne objavuje "spasiteľ" - nový prezident USA Franklin D. Roosevelt, ktorým sa začína ozdravovanie ekonomiky a ukončenie hospodárskej krízy. Roosevelt zohral pozoruhodnú a pripravenú mu úlohu v záujme sionistických špičiek. Jeho úlohou bola likvidácia zlatého štandardu a úplne odpútanie dolára od zlata. Dolár sa mal stať nezávislou na zlate cennosťou, dokonca celosvetovo uznávanou hodnotou. Propaganda urobila z Roosevelta veľkého patriota, ktorý v rámci "konsolidačného" programu "Nový Údel" presadil reformné federálne zákony - tzv. konsolidáciu. V rámci programu "záchrany zdrojov" pod hrozbou straty podpory v nezamestnanosti donútil masy nezamestnaných na ťažké práce. Zrušenie zlatého štandardu sa začalo vydaním nariadenia povinne odovzdať pod hrozbou pokút a väzenia všetky zlaté mince a odliatky federálnej rezervnej banke. Samozrejme záujmom centrálnych bankárov nemohlo byť úplné zničenie ekonomiky, ale po uskutočnenej veľkej krádeži a centralizácii bohatstva v ich rulách, jej naštartovanie a oživenie teraz už pod ich takmer úplnou kontrolou a nadvládou. Devalváciou dolára vzrástla cena zlata (potom, čo oň boli občania pripravení), znehodnotili sa úspory a zároveň sa "odľahčilo" bremeno dlžníkov. Odteraz sa dalo sporiť len vo forme peňažných dolárov. Tým sa kontrola centrálnych bankárov nad ekonomikou výrazne zvýšila, takisto aj význam bánk. Dolár zbavený zlatého štandardu sa stal v ich rukách zdrojom neobmedzenej absolútnej moci. Mohli s ním robiť, čo sa im len zachcelo. Do obrovských priemyselných korporácii v ich vlastníctve sa sústredila prevažná väčšina produkcie, preto sa občas tento diktát korporácií nazýva korporatívnym fašizmom. Zároveň sionistická elita ustanovila svoju absolútnu moc nad médiami. USA sa stali ich vlastníctvom a nástrojom k dobývaniu moci nad celým svetom v rámci programu NWO (New World Order), čiže k nastoleniu moci globálneho fašizmu.
Krach na newyorskej burze v roku 1929 odštartoval celosvetovú hospodársku krízu, najväčšiu v dejinách, ktorá sa dovalila aj do Európy. Krach množstva priemyselných podnikov (len v USA viac ako 135 000) vyvolal obrovský nárast nezamestnanosti a priniesol mnohé ľudské tragédie. Reakcia na svetovú hospodársku krízu bola fatálna. Odštartovala prípravy na druhú svetovú vojnu. V Nemecku prišli k moci nacisti, ktorí vďaka prípravám na vojnu a zbrojeniu vytrhli Nemecko rýchlo z hospodárskej krízy, naštartovali prudký ekonomický rast, čím si získali širokú podporu obyvateľstva. Vojna v Európe a vo svete zasa výborne hrala do karát globálnym finančníkom a priemyselníkom, lebo vojny sú pre nich najvýnosnejším artiklom. Ruinujú bojujúce strany, ktorých obnovujúce sa hospodárstva sa stavajú ich korisťou vďaka finančnému úverovaniu. Okrem toho bohatnú na predaji zbraní. Západná časť zruinovanej vojnou Európy sa stala ich ľahkou korisťou, kým východná sa k ich koristi pripojila po páde socializmu. Bohatstvo a sila ekonomiky USA rýchlo rástli, vďaka čomu sa dolár stal celosvetovou rezervnou menou, čím sa moc centrálnych bankárov šírila do celého sveta. Sila a rast americkej ekonomiky urobila z dolára najžiaducejšiu valutu na celom svete. Lenže nenásytná a zaslepená pažravosť najväčších mocnárov sveta - centrálnych bankárov spôsobili, že USA premárnili svoju príležitosť stať sa možno aj na celé stáročia najsilnejším svetovým impériom. V súčasnosti sú slabnúcim, kolabujúcim impériom, ktoré čaká postupný zánik, aj keď sa ešte stále veľmi naparuje. Príčina je veľmi jednoduchá - prízemná inteligencia a morálka centrálnych bankárov spočívajúca iba v ich zákernej chytrosti ako "sofistikovanou" úžerou a zákernými podvodmi všetkých oklamať, olúpiť, zotročiť a stať sa neobmedzenými vládcami nad ich osudmi. Americký ľud, ktorý mal byť nástrojom a garantom ich celosvetovej dominancie však zdemoralizovali, otupeli, zdegradovali na obyčajných lenivých konzumentov nielen tovarového, potravinového ale aj kultúrneho braku primitívnej zábavy. To isté robia aj s Európou. A nestačia sa čudovať, ako rýchlo sa ekonomická moc a bohatstvo presúva na Východ zostávajúc mimo ich priameho dosahu. Ich výrobný potenciál takisto prudko slabne a presúva sa na Východ. Ich inteligencia im nestačí na to, aby pochopili, že Východ (hlavne Čína a Rusko) vytvára oveľa inteligentnejšiu a efektívnejšiu stratégiu boja o moc vo svete, kde USA budú ťahať za stále kratší koniec, až sa ich impérium PAX AMERICANA rozpadne. Otázkou už je len, ako dlho bude tento proces trvať a aký to bude mať celosvetový dopad. O tom, že sa už proces rozbehol naplno, pochybuje málokto z tých, ktorí čo i len trochu vidia do podstaty prebiehajúcich vo svete procesov. Bohužiaľ, sionistické bankárske elity majú v talóne zopár tajných tromfov namierených proti Európe, z ktorých zákernosti naskakuje husia koža.
Získaním práva tlačiť peniaze sa neobmedzenej úžere otvorili brány dokorán. Začal sa život na dlh (úver). Nielen súkromným podnikom, ale aj jednotlivcom, ba celým štátom a národom sa otvorili brány k úverom a následnému zadlžovaniu. Toto zadlžovanie voči najsilnejším bankárom vlastniacim FED znamená ekonomické vazalstvo. Robí z tých, čo sa dostávajú do dlhovej závislosti, vazalov a ekonomických otrokov centrálnych bankárov, ktorí svoju moc a bohatstvo nad ostatnými upevňujú len tým, že emitujú (tlačia) doláre a následne ich požičiavajú. V súčasnosti moc centrálnych bánk a tým aj celej bankovej siete je dominujúca, kým producenti skutočných hodnôt doslova živoria na hrane existenčného prežitia a neustáleho zadlžovania sa. Keďže rozsah neobmedzenej moci a bohatstva centrálnych bankárov závisí od toho, koľko vytlačených peňazí sú schopní umiestniť na peňažnom trhu, forsírujú bezbrehý a zbytočný konzum, neustále zadlžovanie sa a novodobé otroctvo. Vykorisťovanie človeka človekom a zároveň prírody sa vystupňovalo do obludných rozmerov. Hŕstka finančnej elity gniavi a zotročuje doslova celý svet.
Krach na Newyorskej burze v r. 1929 umožnil ukradnúť centrálnym bankárom podstatnú časť bohatstva USA, avšak stále ešte ostávali nejaké "ostrovy slobody", teda banky a priemyselné podniky, ktoré im odolávali, a tak ich bolo treba zlomiť a ovládnuť. Udialo sa to pri poslednej veľkej hypotekárnej kríze, ktorá v USA vypukla v roku 2008, keď najprv ľudí stimulovali a úverovali, aby sa do obehu dostalo čo najviac peňazí a následne aj "cenných papierov". Na nafukovaní hypotekárnej bubliny sa podieľali aj hypotekárne investičné fondy a investičné banky, ktoré odkupovali od bánk pohľadávky za poskytnuté pôžičky (úvery) vo forme hypotekárnych dlhopisov (obligácií) za ceny vyššie než bola hodnota poskytnutého úveru na hypotéku s tým, že ich ďalej predávali na akciovom hypotekárnom trhu s ďalším navýšením ceny, lebo ceny nehnuteľnosti umelo rástli. Tak sa nafukovala investičná bublina na tomto hypotekárnom akciovom trhu. Niektorí skutočne brali hypotekárne pôžičky na stavbu rodinných domov, ale vo veľkom sa poskytovali aj tým, u ktorých bolo jasné, že hypotekárny úver splácať nedokážu. Vzhľadom na veľmi výhodné podmienky sa do investovania púšťali aj ľudia, ktorých za iných okolností by to ani nenapadlo. Rozrástlo sa obchodovanie na burzách cenných papierov - hypotekárnych dlhopisov (obligácií). Rast cien nehnuteľnosti aktivizoval špekulatívny kapitál (lacno teraz kúpiš a potom draho predáš). Banky tým, že predávali hypotekárne pohľadávky (obligácie, dlhopisy), dostávali za ne peniaze a mohli poskytovať ďalšie úvery. Tento boom trval 6-7 rokov. Ekonomika USA rástla, mnohí boli do toho zaangažovaní. Oveľa rýchlejšie však rástla dlhová pyramída, ktorá vďaka neustálemu umelému rastu cien nehnuteľností a prítoku emitovaných peňazí prerastala do nadúvajúcej sa hypotekárnej bubliny. To lákalo na hypotekárny trh čoraz viac aktérov. Došlo až k tomu, že sa masovo rozdávali kreditné karty a ľudia tak ľahko prichádzali ku peniazom a dlhová bublina stále rástla až v novembri 2008 dosiahla výšku 950 mld. dolárov. Vyzeralo to, akoby sa celé USA zbláznili. A zrazu bublina praskla. Nastala finančná kríza, bol vyvolaný nedostatok likvidity - čiže deficit peňazí, pád indexov na burzách, bankroty. Nielen ľudia boli zrazu neschopní splácať hypotéky a plniť si finančné záväzky voči bankám, čiže ich majetok prepadal do rúk bánk, ale aj banky (okrem centrálnych) a hypotekárne agentúry a burzoví makléri krachovali, lebo odkúpené od dlžníkov domy a nehnuteľnosti sa stali nepredajnými za ceny, ktoré by pokryli ich veľké straty a dlhy. V takejto situácii mohli prežiť len silné centrálne banky, ktoré znovu rozšírili svoje bohatstvo a upevnili svoju absolútnu moc nad USA. Cielená hypotekárna kríza, ktorá dopadla nielen na USA, ale aj na ostatný svet, je ukážkou, aké jednoduché a účinné triky sa používajú na ceste ku koncentrácii moci a bohatstva tými, čo vlastnia "tlačiarenský stroj" na doláre, čiže právo ich emisie:
  1. Príliv peňazí do ekonomiky znížením úrokových sadzieb na úvery (pôžičky)

  1. Boom a nafúknutie bubliny - neustále pumpovanie (tlačenie) peňazí a následný prudký rast trhu s cennými papiermi (hypotekárne dlhopisy - obligácie)

  1. Kríza - rezké sťahovanie peňazí z ekonomiky - zvýšenie úrokových sadzieb a požiadavka vrátenia pôžičiek (úverov). Stačí priškrtiť peňažný tok zvýšením úrokových sadzieb a nafúknutá pyramída akciového trhu (tentokrát vo forme hypotekárneho) sa rúti ako domček z kariet.

Takto sa cielene pripravujú a riadia krízy, ktoré neustále presúvajú ďalšie a ďalšie bohatstvá do rúk veľmi úzkej skupiny najbohatších elít. Všetci sa udivene čudujú, prečo sa to neustále deje? Niet sa však čomu čudovať, len treba poznať mechanizmus, ktorý je veľmi jednoduchý.
Hra na trhu, t.j. nakupovanie a predávanie nehnuteľností sa počas hypotekárneho boomu stali doslova celonárodnou zábavou. Obchodovaniu na hypotekárnom trhu obligácií sa nemohli vyhnúť ani dovtedy silné banky, ktoré ešte boli mimo dosah centrálnych bánk a ktoré bolo potrebné zlomiť a podriadiť si ich (vlastne ukradnúť). Tak boli privedené na pokraj krachu také veľké banky ako Bear Stearns, Lehman Brothers či Merrill Lynch, ktorých akcie sa prepadli takmer na úroveň bezcenných papierov a boli za bagateľ odkúpené (čiže ukradnuté) centrálnymi bankármi ako Morgan a jeho kumpáni, ktorí sa na verejnosti propagandou prezentovali ako spasitelia, ktorí odvrátili neodvratný krach veľkých bánk, ktorý by inak zlikvidoval úspory všetkých ich vkladateľov. Táto obrovská lúpež sa teda prezentovala ako záchrana finančného trhu, keď problémy "zapríčinené nezodpovednými bankami" museli znova riešiť a zachraňovať centrálni bankári - Morgan a spol., ktorí už toľký krát vyťahovali USA z obrovských problémov a horúcej kaše a tých "nezodpovedných darebákov" museli nakoniec zobrať pod svoje ochranné krídla, aby sa nebodaj v budúcnosti znovu nedopustili nejakej nezodpovednej avantúry. Skrátka - spasitelia USA. Všetci by im mali byť za tieto ich bohumilé a spásonosné skutky neskonale vďační. Vidíte, ako ľahko sa z obetí stanú zločinci a opačne, zo zločincov spasitelia? A ľudia takýmto lžiam ľahko a bez rozmýšľania uveria, lebo im to tak propaganda naservíruje.

Pozrime sa na súčasnosť, lebo je veľmi zaujímavá. Centrálni bankári FED získali úplnú moc nad USA. Všetko najdôležitejšie a dôležité je už v ich rukách, už nemajú po čom ďalšom v USA chňapnúť. Rozpadom socializmu sa bývalé socialistické štáty a niektoré republiky bývalého ZSSR stali vazalmi Západu, centrálnych bankárov a nadnárodných korporácií. A už držali v hrsti aj najvzácnejšiu korisť - Rusko, keď surovinové bohatstvo sa za Jeľcina rozkradnutím (pekne povedané privatizáciou) ocitlo v spoločnostiach, ktorých vlastníkmi boli ich ľudia. S Ruskom by mali pod kontrolou aj Čínu vďaka jej závislosti na surovinových zdrojoch. Lenže za Putina sa korisť vymkla z ich rúk, keď najväčší privatizéri (lúpežníci) pod kuratelou strýčka Sama boli zbavení toho, čo uchmatli, čiže surovinových zdrojov Ruska. A tak strýčko Sam odišiel s dlhým nosom a nevie sa doteraz zmieriť so svojou porážkou. Jeho sen o globálnej moci nad celým svetom sa rozplýva a už dúfajme ani nie je šanca, aby sa vôbec niekedy mohol stať realitou. Napriek tomu mocenské a politické špičky USA nazývané neokonzervatívcami sa odhodlali na strmhlavý let za svojím cieľom - svetovládou. Pád dvojičiek 11.9.2001 sa stal zámienkou na rozpútanie vojen v Afganistane a Iraku, hoci skutočným cieľom je vždy Rusko, ktoré sa snažia dostať do svojho obkľúčenia zo všetkých strán. Svoje základne NATO priblížili až ku hraniciam Ruska a ešte sa rozčuľujú nad drzosťou Ruska situovať na svojom území svoje vojská tak blízko k ich základniam.
Zosnovaný prevrat na Ukrajine mal poslúžiť ako nástupisko k realizácii rovnakého prevratu v Rusku a v prípade neúspechu - vyvolaniu vojenského konfliktu medzi dvoma bratskými slovanskými národmi. Lenže ani tento zámer im nevychádza, lebo Ukrajina je rozvrátená a Rusko, práve naopak, ešte viac upevnilo svoju silu aj napriek pokusom položiť ho na kolená sankciami či prudkým znížením cien ropy. Ani tieto páky však Rusko nepoložili. A elity globálneho fašizmu zúria. Zúria hlave preto, že Čína a Rusko sa vymykajú spod ich nadvlády ako aj nadvlády dolára. Kým oni len tlačia doláre, ostatní si ich musia zaslúžiť ťažkou prácou a namáhavým úsilím. Tak napríklad Číňania musia ťažko drieť, aby vyprodukovali lacné tovary, ktoré idú na americký trh, a získali za nich doláre. Pre Američanov však tieto tovary majú hodnotu "tlačenia" peňazí, čiže stoja babku, lebo ich nadobudli len tým, že "natlačili" doláre fakticky zo vzduchu. USA, vlastne FED, iba "tlačí" peniaze, ku ktorým ostatní musia ťažkou prácou dodať skutočné hodnoty, ktoré padajú do lona nenásytného FED. V takom prípade peniaze nachádzajú svoju protihodnotu vo vyprodukovaných aktívach, čiže sú nimi kryté, čo udržuje ich stabilitu. Čína sa rozbehla dopredu, lebo poskytla veľmi lacnú pracovnú silu zahraničným investorom, ktorí vo vidine výrazne vyšších ziskov tu postupne presúvali svoj investičný kapitál a prinášali pokrokové technológie. Číňania nesklamali. Vďaka svojej húževnatosti a skromnosti začali budovať čínsky zázrak. Produkovali lacno na export, za čo získavali doláre, ktoré investovali do nových technológii a postupne zvládli celé spektrum výrobných procesov, čím sa stali absolútnou produkčnou veľmocou produkujúcou reálne aktíva a nie bublinové aktíva "cenných papierov", ako sa to deje v USA, kde americký národ zásluhou diktátu elity FED zlenivel, otupel a spohodlnel, kým čínsky národ sa zaktivizoval a výraznými krokmi posunul dopredu. Odhaduje sa, že USA produkuje dvakrát menej reálnych hodnôt (produkcie) než spotrebováva a túto disproporciu maskuje produkciou fiktívnych aktív - čiže natlačených peňazí s následným nafukovaním bubliny na trhu "cenných" papierov. USA je najväčší parazit a príživník. Hlavne vďaka tomu sa ešte stále môže chváliť svojou vysokou životnou úrovňou. Vojenské avantúry Bushovej administratívy a agresívna zahraničná politika Obamovej administratívy vyhnali dlh vlády USA do obrovských rozmerov (v súčasnosti činí viac ako 19 biliónov dolárov), ktorý naďalej prudko rastie a pokrýva sa vládnymi dlhopismi. Tlačiareň na virtuálne doláre z ničoho pracuje stále na plné obrátky. Problém je však v tom, že bublinový trh s "cennými" papiermi je už presýtený, zadlženosť obyvateľstva USA obrovská, úverové páky na oživenie ekonomického rastu prestali fungovať, lebo aj pri takmer nulových úrokových sadzbách nedochádza k ekonomickému oživeniu. FED tlačí stále viac dolárov, ale vo svete aj vďaka nadobudnutej sile Číny a odpudeniu Ruska dopyt po dolároch klesá. V súčasnosti už nie USA držia ekonomicky v hrsti Čínu, ale Čína USA. A ďalej táto dominancia Číny na medzinárodnej aréne rastie, pričom v tandeme s Ruskom (vojenská sila a surovinové bohatstvo) vzniká na Východe veľmi silný a hlavne životaschopný mocenský blok, na ktorý už dýchavičné USA nemajú dosah a na svoje chúťky ovládnuť celý svet môžu pokojne zabudnúť. Globálne elity cez FED ovládli úplne USA a zároveň ho svojou pažravosťou vycicali tak, že im ako nástroj na ovládnutie sveta zlyháva. Za danej situácie by bol pre nich najlepším riešením celosvetový vojenský konflikt, avšak národy zmúdreli. Rusko a Čína sa proti sebe nedajú rozoštvať, rozvrátená Ukrajina ako nástroj vojenského útoku proti Rusku je absurditou, a ani európske národy sa nechcú dať zatiahnuť do vojny s Ruskom v mene svetovládnych cieľov globálnej elity. Ako teda uvoľniť obrovské napätie do nepríčetnosti nafúknutej dolárovej bubliny? Ak by ju nechali prasknúť, tak spôsobený kolaps by neprežili, takže budú musieť ju začať pomaly sfúkavať, čo sa samozrejme odrazí v zhoršení životnej úrovne USA, napr. vďaka inflácií, ktorá znehodnotí úspory a zvýši životné náklady. Časť nadbytočných peňazí sa spaľuje tým, že banky vykazujú straty a odpisujú ich. Doláre sú dlhovými peniazmi, čiže sú kryté obrovskými dlhmi obyvateľstva voči centrálnym bankám FED, ktorý ich vytlačil. Samozrejme, že centrálnym bankárom nechýbajú, lebo pre nich nemajú žiadnu hodnotu. Skutočnými hodnotami sú bohatstvá a priemysel, ktoré majú vo svojich rukách. Tým, že sú všetci voči ním zadlžení, majú nad nimi absolútnu moc. Aj dlhmi dostali obyvateľstvo USA a štáty Európy do svojho otroctva. Ale to im nestačí, chceli by do takéhoto otroctva dostať celý svet. Pre nich peniaze nemajú žiadnu hodnotu, ale dlh ostatných voči ním - obrovskú, lebo im dáva do rúk totálnu moc.
Aby sme získali predstavu, ako je finančná bublina nafúknutá, urobme to na príklade takej komodity, akou je zlato. To sa na akciových komoditných trhoch aktuálne obchoduje pri pomere reálneho a fiktívneho zlata asi 1:280. To znamená, že ak je reálne v trezoroch 1 kg skutočného zlata, obchoduje sa, ako keby ho bolo 280 kg, čiže 279 kg je fiktívna bublina - digitálne virtuálne zlato. To znamená, že 280 USD má skutočnú hodnotu asi tak 1 USD. Doláre majú už len hodnotu papiera, na ktorom sú vytlačené. Ako to, že sú stále ešte žiadané ako bezpečná rezervná mena a realizuje sa cez ne výmena hodnôt mnohonásobne vyššia než oni samé reprezentujú? Lebo sú kryté vojenskou silou USA, dôverou, ešte dosť silnou ekonomikou USA a hlavne tým, že sú umŕtvené v trezoroch alebo v cenných (bezcenných) papieroch na virtuálnych bublinových akciových trhoch. Ich obchodovateľná hodnota je odrazom vzťahu medzi množstvom dolárov v obehu a tovarov, ktoré sú cez tieto doláre obchodovateľné. Ak by sa všetky doláre z trezorov a akciových trhov hodili na tovarový trh, nastala by obrovská disproporcia, čo by sa okamžite prejavilo prudkým rastom cien tovarov. Našťastie k tomu nedôjde, lebo je problém skonzumovať už aj to množstvo tovarov, ktoré je reálne na trhu a americká spoločnosť je už konzumom presýtená. Aj to spôsobuje, že americká ekonomika stratila akékoľvek stimuly pre svoj rast. Ani konzum už nezaberá a ani nulové úrokové sadzby. Značná časť napätej americkej ekonomiky sa síce ventiluje na trhu zločinu (drogy, prostitúcia, zbrane), ktorý je tak isto pod priamym riadením globálnej elity, má to však dopad na demoralizáciu a deštrukciu človeka, čo určite nie je stimul pre rozbeh zdravej ekonomiky. A presýtený je aj trh americkej primitívnej zábavnej kultúry. Priemysel a poľnohospodárstvo úplne ovládli korporácie globálnej elity, zničili akúkoľvek konkurenciu a sami už nie sú schopné ekonomiku oživovať, iba umŕtvovať.
Centrála EÚ v Bruseli je nástrojom centrálnych bankárov, čiže elít globálneho fašizmu na rozvrátenie, ovládnutie a následné podriadenie Európy pod svoj fašistický diktát. V súčasnosti elity globálneho fašizmu cielene organizujú prílev imigrantov - moslimov, ktorí budú finančne dotovaní a živení za účelom, aby sa stali budúcimi vládcami Európy pod kuratelou diktátu globálnych elít, pričom pôvodná vyspelá európska civilizácia má byť zlikvidovaná, zotročená a nahradená primitívnou a ľahšie ovládateľnou islamskou.
Moslimské enklávy vyciciavajúce zdroje zo sociálnych fondov sa budú prudko rozrastať nielen vďaka súčasnému a budúcemu prílevu imigrantov, ale aj stimulácii ich pôrodnosti (nemusia pracovať, ale iba reprodukovať sa). Prípadný civilizačný konflikt medzi pôvodným európskym obyvateľstvom a moslimským svetom je veľmi vítaný, lebo vojenské požiare boli v minulosti pre globálne elity najlepším nástrojom ďalšieho obohacovania sa a upevňovania svojej moci. Zatiaľ však globálne elity netušia, že situácia sa diametrálne zmenila a vyvolaný požiar pochová aj ich samotných.
Podarí sa elite globálneho fašizmu jej zámer s Európou? Zo začiatku sa to bude rysovať perspektívne. V Európe zrejme vypukne požiar, lebo pod masou utekajúcich obyčajných imigrantov sú do Európy cez nechránené hranice Schengenu tajnými a bezpečnými cestami, organizovanými tajnými službami, privážaní islamskí bojovníci, ktorí majú pokoriť Európu. Otázkou je, aký veľký bude tento požiar. Jedno je však isté, toto sústo je príliš veľké a nezvládnuteľné a zámery globálnych elít definitívne pochová. Zároveň urýchli rozpad impéria USA, kde dôjde nakoniec k reštrukturalizácii moci - odstráneniu nenásytnej a pažravej globálnej finančnej elity, ktorá cez FED viac než celé storočie terorizuje celý svet.
Strýčkovi Samovi už nezostáva veľa času a musí konať rýchlo po tom, čo mu nevyšiel zámer spôsobiť rovnaký prevrat (Majdan) v Rusku ako tomu bolo na Ukrajine alebo zatiahnuť Ukrajinu a Európu do vojny s Ruskom. Pôvodne sa predpokladalo, že po prevrate na Ukrajine nová proamerická vláda bude silnou a bude mať pod kontrolou celú Ukrajinu. Za takých podmienok by nebol problém privlastniť si všetko ukrajinské surovinové bohatstvo a úrodnú černozem. Keďže je však Ukrajina rozvrátená, kde bojuje veľa všelijakých frakcií vrátane nacistických a východné oblasti Doneck a Luhansk sú už fakticky od nej odčlenené, zámery sionistov nevychádzajú podľa ich predstáv.
Po neúspechu s Ukrajinou a Ruskom svetovládnym sionistom neostáva nič iné, než proces deštrukcie a ovládnutia Európy urýchliť. To, čo malo byť pôvodne pozvoľné a pomalé, teraz naberá na rýchlych obrátkach. Z jednej strany je to veľmi nebezpečné, z druhej je to dobre v tom zmysle, že sa situácia v Európe bude radikalizovať, narastať občiansky odpor voči súčasnej zradnej politike, čo nakoniec pravdepodobne vyústi do rozpadu EÚ.
Začala sa vojna "sionizmus + islam kontra európska civilizácia".
Zámer elít globálneho sionistického fašizmu je nasledujúci - najprv vyvolať civilizačný stret alebo silné spoločenské napätie, nastoliť diktatúru a sformovať mocenské štruktúry budúceho fašisticko-islamského kalifátu. Na vrchole pyramídy nad celou Európou má stáť centrálna mocenská štruktúra (Brusel) a jej budú podriadené lokálne štruktúry (kalifáty jednotlivých krajín), v ktorých okrem islamských vládcov budú zastúpení aj Európania z radov jej zradcov.
Musíme robiť všetko pre to, aby sa tento scenár nenaplnil, hlavne v krajinách východnej Európy, aj keď politické tlaky sionistických sorošovských mimovládok a vlastizradných slovenských politikov na čele s prezidentom na uskutočnenie tohto scenára sú veľmi silné a žiaľ aj vláda pracuje na tom, aby sa Slovensko dostalo do područia Nemecka, ktoré smeruje k otvorenému fašizmu - podľa Fica vraj musíme byť v centre EÚ. Zároveň sú inštalované nástroje fašistickej diktatúry - inkvizičná novela zákonov o boji proti extrémizmu, zriadené trestné komando pri NAKA a trestný tribunál pri Špecializovanom trestnom súde.
Ing. Peter Kohút, CSc.
http://blog.hlavnespravy.sk/1223/diktat-financnych-elit/

Tuesday, April 19, 2016

Money, power and oil

PENÍZE,MOC A ROPA.

 

ODHALENÁ LIBYJSKÁ AGENDA V E-MAILECH HILLARY


Před rokem 2011 dosáhla Libye hospodářské nezávislosti, s vlastní vodou, vlastními potravinami, svou vlastní ropou, vlastnímipenězi a svými vlastními bankami. Totovzniklo pod Kaddáfím, kdy se jednaz nejchudších zemí stala jednouz nejbohatších v Africe. Vzdělání a lékařská péče byla zdarma; bydlení bylo považováno za základní lidské právo; a Libyjci se podíleli na původním systémumístní demokracie. Země se mohla chlubit největším zavlažovacím systémem na světě,který přiváděl vodu z pouště do měst a pobřežních oblastí; a Kaddáfí zahajoval program, jenž měl tento model rozšířit po celé Africe.

Kritici se už dlouho ptají, proč byl nutný násilný zásah v Libyi. Nedávno zveřejněné emaily Hillary Clintonové potvrzují, že nešlo oochranu lidí před diktátorem, ale spíše openíze, bankovnictví a zabránění ekonomické suverenitě Afriky.
Krátká návštěva tehdejší ministryně zahraničí Hillary Clintonové v Libyi v říjnu 2011 bylav médiích označována jako „vítězné kolo“.„Přišli jsme, viděli jsme, je mrtvý!“,chvástala se v rozhovoru pro CBS, kdyžu slyšela o brutální vraždě libyjského vůdce Muammara Kaddáfího.
Jenže vítězné kolo, popsané Scottem Shanem a Jo Beckerem v NewYork Times, bylo předčasné. Libye byla odsunuta na zadní hořák ministerstva zahraničí, „když se země ponořila do chaosu, vedoucího k občanské válce, která destabilizovala region, podnítila uprchlickou krizi v Evropě a umožnila Islámskému státu zřídit útočiště v Libyi, které se nyní Spojené státy zoufale snaží zkrotit.“
Intervence USA-NATObyla údajně provedena z humanitárníchdůvodů, Po zprávách o masových zvěrstvech;ale organizace pro lidská práva Po zjištěnínedostatku důkazů tvrzení zpochybnily. Dnesvšak k ověřitelným zvěrstvům dochází. Jak napsal Dan Kovalik v Huffington Post.„Situace lidských práv v Libyi jekatastrofální, protože tisíce zadržovaných(včetně dětí) trpí ve věznicích bez řádného soudního procesu a únosy a plánovaná zabíjení jsou na denním pořádku.“
Před rokem 2011 dosáhla Libye hospodářské nezávislosti, s vlastní vodou, vlastnímipotravinami, svou vlastní ropou, vlastnímipenězi a svými vlastními bankami. Totovzniklo pod Kaddáfím, kdy se jednaz nejchudších zemí stala jednouz nejbohatších v Africe. Vzdělání a lékařská péče byla zdarma; bydlení bylo považováno zazákladní lidské právo; a Libyjci se podílelina původním systému místní demokracie. Zeměse mohla chlubit největším zavlažovacím systémem na světě, který přiváděl vodu z pouště do měst a pobřežníchoblastí; a Kaddáfí zahaj oval program, jenžměl tento model rozšířit po celé Africe.
Ale to bylopředtím, než síly USA a NATO rozbombardovaly zavlažovací systém a zpustošily zemi. Dnes je situace tak zoufalá, že prezident Obama požádal své poradce, aby vypracovali nové možnosti, včetně nové vojenské fronty v Libyi a ministerstvo obrany údajně zůstává v pohotovosti „s celým spektrem připravených vojenských operací.“
Vítězné kolo ministryně zahraničí bylo skutečně předčasné, pokud hovoříme o oficiálním účelu humanitární intervence.  Ale její nově zveřejněné emaily odhalují další agendu stojící za libyjskou válkou; a té, jak sezdá, dosaženo bylo.

Mise splněna?

Z celkového počtu 3.000 emailů, vydaných ze soukromého mailového účtu Hillary Clintonové na konci prosince 2015, byla asi třetina pro jejího blízkého důvěrníka Sidney Blumenthala, právníka, který obhajoval jejího manžela v případu Monika Lewinski. V jednom z těchto mailů z 2. 4. 2011 se píše:
Kaddáfího vláda má 143 tun zlata, obdobnou část ve stříbře. Toto zlato bylo nahromaděno před současným povstáním a bylo určeno k použití pro vytvoření panafrické měny, založené na ibyjském zlatém dináru. Tento plán byl navržen tak, aby měly frankofonní africké země alternativu k francouzskému franku (CFA).
Původní mail ve „zdrojovém komentáři“ dodává:
Podle dobře informovaných jednotlivců je toto množství zlata a stříbra v hodnotě více než 7 miliard dolarů. Francouzští zpravodajští důstojníci objevili tento plán krátce poté, co začalo současné povstání, a byl to jeden z faktorů, které ovlivnily rozhodnutíprezidenta Nicolase Sarkozyho uskutečnit útok Francie na Libyi. Podle těchto jednotlivců byly Sarkozyho plány hnány následujícími věcmi:
·        1) Touha získat větší podíl na produkci ropy v Libyi
·        2) Zvýšení francouzského vlivu v severní Africe
·        3) Zlepšit jeho politickou pozici ve Francii
·        4) Poskytnout francouzské armádě příležitost potvrdit svou pozici ve světě
·        5) Adresovat obavy jeho poradců ohledně Kaddáfího plánu v dlouhodobém horizontu nahradit Francii ve frankofonní Africe.
·        6) Viditelně chybí jakákoliv zmínka o humanitárních zájmech. Cílem jsou peníze, moc a ropa.
Další výbušná potvrzení v nově zveřejněných emailech jsou podrobně popsány investigativním novinářem Robertem Parrym. Mezi ně patří přiznání válečných zločinů povstalců, speciálních školitelů uvnitř Libye na úplném začátk upovstání, a al-Kaidě, usazené v Američany podporované opozici.  Klíčové motivy pro násilné zásahy jsou potvrzovány jako pouhé pověsti. Parry naznačuje, že je mohl vymýšlet sám Blumenthal. Mezi ně patří i bizarní tvrzení o Kaddáfího „znásilňovaní politiky“, kdy se měla vojákům podávat Viagra, obvinění později nadnesené vyslankyní u OSN Susane Riceovou při její prezentaci v OSN. Parry pokládá řečnickou otázku:
Takže si myslím, bylo by možná jednodušší, kdyby Obamova vláda sháněla americkou podporu pro tuto „změnu režimu“ vysvětlením, že Francouzi chtěli ukrást Libyi bohatství a udržet francouzský neokoloniální vliv v Africe – nebo by Američané lépe reagovali na propagandistická témata o Kaddáfího podávání Viagry vojákům, aby mohli znásilnit více žen, zatímco ostřelovači mířili na nevinné děti? Bingo!

Svrženíglobálního finančního uspořádání

Jsou to banky,nikoliv vlády, co vytvářejí většinu penězv západních ekonomikách, jak nedávnopřiznala Bank of England. To probíhá už postaletí, a to prostřednictvím procesuzvaného půjčování „částečných rezerv“. Původně byly rezervy ve zlatě. PrezidentFranklin Roosevelt nahradil v roce 1933zlato v tuzemsku rezervami vytvořenýmicentrální bankou, ale zlato zůstalo rezervníměnou v mezinárodním měřítku.
V roce 1944 bylv Breton Woods vytvořen Mezinárodní měnovýfond a také Světová banka, za účelemcelosvětového sjednocení tohoto bankamivytvořeného peněžního systému.  Pravidla MMFuvádí, že žádná papírová měna nemůže býtkryta zlatem. Peněžní zásoba vytvořenásoukromě jako dluh, vyžaduje neustálý přísundlužníků; a během příštích padesáti letskončila většina rozvojových zemí vůči MMFv dluhu.  Tyto úvěry byly svázánys politikou „strukturálního přizpůsobení“,která zahrnuje úsporná opatření a privatizaci veřejného majetku.
Po roce 1944americký dolar obchodoval směnitelně sezlatem jako globální rezervní měna. Když USAuž nebyly schopny udržet krytí dolaruzlatem, v roce 1970 udělaly dohodu s OPEC na„podporu“ dolaru ropou, vytvořenímtakzvaného „petrodolaru“. S ropou bylo tedymožné obchodovat jen v amerických dolarech,které budou uloženy ve Wall Street a dalšíchmezinárodních bankách.
V roce 2001,nespokojený s klesající hodnotou dolaru,kterou platil OPEC za jeho ropu, iráckýSaddám Husajn porušil smlouvu a prodávalropu za eura. Rychle následovala změnarežimu, doprovázená rozsáhlou destrukcízemě.
Kaddáfí v Libyitaké porušil smlouvu, ale udělal víc, nežjen prodával ropu za jinou měnu:
Tento vývojpodrobně popsal blogger Denise Rhyne:
Po celá desetiletíse Libye a další země pokoušely vytvořitpanafrický zlatý standard. Libyjský Kaddáfía další hlavy afrických států chtělinezávislou, celoafrickou „tvrdou měnu“.
Africké státy sepod vedením Kaddáfího sešly nejméně dvakrátkvůli měnové unifikaci.  Země projednávalymožnost používat libyjský dinár a stříbrnýdirham jako jediné možné peníze na nákupafrické ropy.
Až do nedávnéinvaze USA a NATO byl zlatý dinár vydávánCentrální bankou Libye (CBL). Libyjská bankabyla ve stoprocentním vlastnictví státu anezávislá. Cizinci museli v Libyi obchodovatskrz CBL. Centrální banka Libye tiskladinár, využívajíc 143,8 tun státního zlata.
Libyjský Kaddáfí(předseda Africké unie v roce 2009) vymyslela financoval plán na sjednocení suverénníchstátů Afriky s jedinou zlatou měnou (UnitedStates of Africa). V roce 2004 položilpanafrický parlament (53 států) plány proafrické hospodářské společenství – s jedinouzlatou měnou do roku 2023.
Africké zeměprodukující ropu měly v plánu opustitpetrodolar a požadovat za ropu/plyn platbuve zlatě.

Předvedenínemožného

Kaddáfí učinil víc,než organizování měnového převratu.Předvedl, že finanční nezávislosti by mohlobýt dosaženo. Jeho největší infrastrukturníprojekt, velká umělá řeka, změnila suchéoblasti v obilnici Libye; a projekt za 33miliard dolarů byl financován bezúročně bezzahraničního dluhu, a to prostřednictvímdomácí libyjské státem vlastněné banky.
To by mohlovysvětlovat, proč byl v roce 2011 tentorozhodující kus infrastruktury zničen. NATObombardovalo nejen potrubí, ale ukončiloprojekt vybombardováním továrny na výrobunezbytných trubek potřebných k jeho opravě.Zničení civilního zavlažovacího projektu,sloužícího až 70 procentům populace stěžívypadá jako humanitární intervence. Spíše,jak uvádí kanadský profesor Maximilian Forteve své důkladně výzkumné knize SlouchingTowards Sirte: NATOs War on Libya and Africa:
Cílem americkévojenské intervence bylo narušit nověvznikající vzor nezávislosti a síťspolupráce v rámci Afriky, který byusnadnila stoupající soběstačnost Afriky. Toje v rozporu s geostrategickými a polickýmiekonomickými ambicemi mimo-kontinentálníchevropských mocností, jmenovitě USA.

Záhadavyřešena

Emaily HillaryClintonové vrhají světlo na další záhaduzmiňovanou dřívějšími komentátory. Pročběhem několika týdnů po zahájení bojůzaložili rebelové vlastní centrální banku?Robert Wenzel v roce 2011 napsal v TheEconomic Policy Journal:
To naznačuje, žetady mámě něco trošku většího, než bandupobíhajících rebelů v hadrech, a že tu jsounějaké slušně sofistikované vlivy. Ještějsem neslyšel, že by během několika týdnůlidového povstání byla vytvořena centrálníbanka.
Všechno to bylovelice podezřelé a Alex Newman v článkuz roku 2011 došel k závěru :
Jestli byla mezidůvody Kaddáfího svržení skutečně záchranazkaženého globálního monetárního systému…možná nebude nikdy zcela jisté – alespoň neveřejně.
Záležitost by mohlazůstat neověřená tak jako mnoho příběhůpodvodu a korupce – ale zveřejnění emailůClintonové zjištěných FBI dodává značnouváhu Newmanovu podezření: hlavním důvodemnásilného zásahu nebyla bezpečnost obyvatel.Důvodem bylo zabezpečit globálníbankovnictví, peníze a ropu.
=